stí európskych mediátorov, ktoré odzneli v apríli v Belfaste.

1. Aj v prípade jasných káuz, ktoré by poisťovňa jednoznačne vyhrala súdnou cestou, volia poisťovne pri perspektívnych klientoch radšej cestu mediácie s dôrazom napríklad na garanciu splátkového kalendára, odklad poplatkov, zmenu poistných podmienok.

2. Pri každom problémovom poistnom plnení s hrozbou žaloby voči poisťovni sa pokúsiť o mediačné riešenie.

3. Súdne riešenie je v niektorých prípadoch sporov nevyhnutné a je jediným prostriedkom pre obidve strany na uplatnenie si a dosiahnutie nároku. Aj v týchto prípadoch sú výnimky, kedy poisťovne pristupujú k mediácii. Príklady vhodné pre mediáciu:

a/ v prípade perspektívneho klienta, u ktorého sú problémy podľa analýzy poisťovne dočasné a spôsobené objektívnymi okolnosťami,

b/ v niektorých prípadoch pri vybavovaní sťažností voči spôsobu likvidovania poistnej udalosti, resp. výšky škody,

c/ keď je miera zavinenia veľmi ťažko dokázateľná,

d/ v prípadoch spochybňovania objektívnej i subjektívnej zodpovednosti,

e/ pri riešení oprávnených sťažností na postup poisťovne,

f/ v prípadoch, kedy manažment poisťovne jednoducho rozhodne, že v konkrétnom prípade je v záujme poisťovne vzhľadom na výšku sumy, osobu klienta, povahu poistnej udalosti, znižovania počtu živých súdnych sporov, ktoré poisťovňu zaťažujú, potreby skoršieho disponovania s finančnými zdrojmi – pretože riešenie sporu mediáciou je časovo menej náročné, atď., ísť na mediáciu s cieľom dosiahnuť kompromis a to aj za cenu čiastočnej redukcie pôvodnej, oprávnenej a vymožiteľnej požiadavky,

g/ v prípadoch, kedy sa poisťovacia spoločnosť rozhodne stavať svoju reputáciu na prvkoch riešenia možných sporov a konfliktov s klientom mimosúdnou cestou, pričom povýši mediáciu na spôsob riešenia problémov a túto skutočnosť zvýrazňuje v pripájaní takzvaných mediačných doložiek do poistných zmlúv.