Ľudia, ktorí odvádzajú príspevky do niektorého z fondov doplnkových dôchodkových spoločností (DDS), sa zo zhodnotenia úspor vlani veľmi netešili. Príspevkové fondy vlani zarobili 0,1 až 5,4 percenta. No priemerný výnos vážený čistou hodnotou aktív v jednotlivých fondoch dosiahol podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) iba jedno percento.
Ak sa výnosy navyše očistia od medziročnej inflácie 2,5 percenta, úspory ľudí v príspevkových fondoch sa v priemere dokonca mierne znehodnotili. Jedinou výhodou tak pre mnohých sporiteľov zostalo len to, že im na doplnkové dôchodkové sporenie prispieva aj zamestnávateľ. Príspevky zamestnávateľov, ktorí aj väčšinu DDS vytvorili, uznáva štát za daňový výdavok. Rovnako do výšky 12–tisíc korún ročne štát uznáva ako odpočítateľnú položku od základu dane aj príspevky zamestnancov.
Za slabšou výkonnosťou fondov v treťom pilieri treba podľa Národnej banky pravdepodobne hľadať poplatkovú politiku DDS. Za správu úspor si DDS môžu od sporiteľov podľa zákona účtovať až tri percentá z objemu majetku vo fonde. Z údajov NBS vyplýva, že vážený priemer výšky poplatkov za správu fondov dosiahol 2,6 percenta.
DDS vlani spravovali majetok v objeme 25,3 miliardy korún a mali spolu 792–tisíc sporiteľov. Väčšina majetku bola v príspevkových fondoch.
Národná banka však vo svojej analýze upozornila aj na ďalšie poplatky, ktoré sporiteľom uberajú z výkonnosti. Sú to napríklad poplatky pre depozitára, poplatky za vyrovnanie obchodov s cennými papiermi a ďalšie.
So ziskom vlani hospodárili tri z piatich spoločností. Stratu zaznamenali Axa DDS a Aegon DDS, ktoré vstúpili na trh doplnkového dôchodkového sporenia minulý rok.
Znížia sa poplatky?
Situácia okolo výnosov je však neprehľadná, lebo správcovia počítajú výnosy rôzne. Zákon im to totiž umožňuje.
Spoločnosti si za správu úspor môžu účtovať tri percentá z čistej hodnoty majetku vo fonde. Je to viac ako v bežných podielových fondoch alebo v druhom pilieri.
Ministerstvo práce začiatkom apríla pre denník SME uviedlo, že výškou poplatkov pre DDS sa bude zaoberať pri novelizácii príslušného zákona. Včera uviedlo, že spolu s Národnou bankou túto otázku zatiaľ definitívne neuzavreli.
NBS zníženie poplatkov nevylučuje. „V súčasnosti k tejto téme prebiehajú diskusie a nie je vylúčené, že pri zmene zákona bude NBS prezentovať aj takýto návrh,“ povedala hovorkyňa banky Jana Kováčová. Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení by mala platiť od januára 2009.
Ministerstvo včera pripustilo, že z doplnkového dôchodkového sporenia treba odstrániť niektoré nedostatky. Napríklad neprehľadnosť hospodárenia v jednotlivých doplnkových fondoch či nejednotnosť vykazovania výnosov. DDS totiž pri výpočte výnosov nepoužívajú rovnakú metódu a dosiahnuté výnosy tak nie sú celkom porovnateľné.
V minulom roku DDS spravovali 25,3 miliardy korún.
Ako argumentujú DDS
DDS pripúšťajú, že majú vyššie správcovské poplatky, ako sú v iných fondoch. „Hlavným dôvodom je však to, že v DDS nie sú žiadne ďalšie poplatky, ktoré sú v prípade iných fondov bežné, najmä vstupný poplatok alebo poplatok za vedenie účtu,“ povedal Michal Kustra z DDS Tatra banky, ktorá má najnižšie poplatky za správu príspevkových fondov.
„Z pohľadu poplatkov je najdrahšie životné poistenie, pri ktorom klienti ani nevedia, aké poplatky platia,“ argumentoval Kustra. DDS Stabilita a ING – Tatry Sympatia, ktoré majú vo svojich cenníkoch najvyššie poplatky, nízke výnosy pripisujú hypotekárnej kríze na svetových finančných trhoch. „Výnos pre klienta je rozdiel medzi hrubým zhodnotením a poplatkami. Podľa nášho názoru v roku 2007 bolo hlavne prvé číslo podpriemerné,“ povedala hovorkyňa skupiny ING Katarína Dobrovodská. DDS tvrdí, že vlani si pri dvoch príspevkových fondoch poplatok za správu neúčtovala.
Vedúca oddelenia marketingu Jana Volnerová povedala, že akcionári DDS Stabilita po jej transformácii k 1. aprílu 2007 nastavili poplatok na tri percentá, no od júla sa má znížiť na 2,25 percenta.
„V čase hypotekárnej krízy sme radšej volili cestu mimoriadne opatrného investovania, a teda aj za cenu nižších výnosov v záujme ochrany úspor sporiteľov,“ povedala vedúca oddelenia marketingu Jana Volnerová.
Vyšším výnosom podľa Volnerovej bráni aj pomerne konzervatívna legislatíva v možnostiach investovania. Ministerstvo práce včera uviedlo, že zbytočné obmedzenia pre investovanie plánuje zo zákona odstrániť.
