VIEDEŇ, BRATISLAVA. Ceny sú však poriadne prehnané. Na včerajší šláger medzi Talianskom a Holandskom neváhali kšeftári pýtať za najlepšie lístky až tisíc eur. To je takmer desať násobok oficiálnej ceny.
Lístky na mená
UEFA sa usilovala získať prehľad o majiteľoch predaných lístkov. Na každý vytlačila meno objednávateľa a číslo identifikačného dokladu. Jedna osoba sa mohla uchádzať maximálne o štyri. Šťastný majiteľ ich však mohol posunúť komukoľvek.
Znamená to, že objednávateľ zodpovedá za to, do akých rúk sa dostanú? „Presne tak. Ak však predáva za vyššiu sumu, dopúšťa sa nelegálnej činnosti. Takto predaný lístok je považovaný za predaj na čiernom trhu. Ak sa odhalí, že sa niekto pokúša vojsť na štadión trebárs s lístkom za dvetisíc eur, dnu ho nevpustia,“ reagoval pre SME zástupca UEFA pre médiá.
Zistiť však, či má niekto lístok za vyššiu cenu, je v podstate nemožné. „To je pravda. Navyše nedokážeme skontrolovať pred každým zápasom 40tisíc ľudí. Na štadiónoch sa však robia náhodné kontroly. Kupujúci, ktorý prišiel k lístku načierno, nemá ani záruku, či ide o pravý,“ povedal.
Keďže Slovensko sa na šampionát neprebojovalo, pre našich fanúšikov bolo ešte väčšou fuškou zohnať lístok. „Cez sprostredkovateľov sme nejaké dali do predaja, ale iba spolu s ubytovaním. Predali sme zhruba osemdesiat. V ponuke jednej konkurenčnej cestovky sa objavili aj samostatne a boli drahšie než s ubytovaním,“ povedal Július Cmorej z Paxtouru. Šport Progress zohnal lístky pre Slovákov cez Českomoravský futbalový zväz.
Na Chorvátov za 400 eur
Na úvodný zápas vo Viedni medzi Rakúskom a Chorvátskom sa oficiálna cena lístka pohybovala od 45 do 110 eur. „V nedeľu predpoludním mi rakúski priekupníci ponúkali lístok za 700 eur a poobede už boli ochotní zľaviť na 400. Nemal som však ani toľko peňazí pri sebe, nuž som si zápas pozrel vo fanzóne,“ hovorí jeden zo slovenských priaznivcov. „Pýtal som sa Chorvátov, za koľko by predali lístok, a odpovedali, že ani za život!“ rozprával.
Za futbalom k susedom sa vybrali stovky Slovákov, no len zopár jednotlivcov ho zažilo priamo na štadióne. Pochvaľovali si najmä výbornú organizáciu a dobrý servis pre návštevníkov. Všetky služby vrátane dopravy fungovali v celom, tak ako mali. Na každom kroku kompetentní ľudia, ktorí dokázali usmerniť či poradiť.
Obchodujú aj Slováci
Hoci bolo len málo oficiálnych ciest, ako sa dostať k lístkom, niektorí Slováci si našli cestičky. A mnohí sa na tom snažia zarobiť. Viacerí z nich vyšli s ponukou na internete. Aj na spomínaný zápas medzi Rakúšanmi a Chorvátmi. „Podarilo sa mi predať dva lístky na tento duel. Bol o ne pomerne veľký záujem. Niečo sme na tom zarobili,“ povedal nám do telefónu ženský hlas. Skúšali sme na iný zápas. „Žiaľ, ďalšie už nemám,“ reagovala.
Na webe sme narazili aj na ďalšiu ponuku. Predajca dal do pľacu štyri lístky na semifinálový duel vo Viedni. Dva ponúkal za 80tisíc korún. Trochu, drahé, nemyslíte si? pýtali sme sa. „Áno, ale viete, lístkov bolo málo a záujem obrovský. Navyše tieto sú prvej kategórie. Ale ak zoberiete tri, tak vás jeden vyjde menej,“ odpovedal v telefóne hlas mladého Slováka. UEFA za jeden lístok na tento zápas pýtala deväťtisíc korún.
Na otázku, či je na nich uvedené meno objednávateľa, odpovedal: „Áno, ale nerobte si starosti. Na štadióne to aj tak nekontrolujú.“
