. Vytvorilo takú situáciu, s ktorou sa slávna trénerka nemohla zmieriť. Teraz je v ruskej nominácii do Pekingu. NATÁLIA HEJKOVÁ.
Spomeniete si ešte na prípad, ktorý vás obral o sen?
„Takmer nie. Nezamýšľam sa nad udalosťami, ktoré som nemohla ovplyvniť. Odpovede by mali množstvo keby. To neznášam.“
Víťazstva Ružomberka v Európskej lige sú asi iný prípad?
„Samozrejme. Nedávno som získala v Brne štvrtý titul klubových majsteriek Európy so Spartakom Moskovská oblasť. Zhodou okolností v meste, kde sme s Ružomberkom vyhrali prvý z dvoch. Ten je vždy najkrajší. Miestami som bola namäkko.“
Váš, dnes už bývalý klub, Spartak Moskovská oblasť vlastní bohatý ruský podnikateľ Šabtaj Kalmanovič. O jeho dobrodružnej povahe kolujú legendy. Ako sa trénuje v družstve, ktoré patrí oligarchovi?
„Zložito. Kalmanovič je veľký basketbalový priaznivec. Za manželku má Anu Archipovovú, hráčku, ktorá pôsobila aj v Myjave a Košiciach. Byť fanúšik a zanietenec je pekná vec, ale majiteľ sedel počas zápasov na lavičke vedľa mňa. Vyskakuje, fandí. To neznášajú všetci tréneri. Priznám sa, radila som sa s klubovým psychológom, čo mám robiť. Povedal, že mu dá nejaké upokojujúce tabletky. Odpovedala som: to by musela byť kompletná anestézia.“ (Smiech.)
Bol majiteľ štedrý?
„Ak si niekoho obľúbi, tak až prehnane. V kurze sú tri americké hráčky. Ak mu je niekto nesympatický, má smolu. Pre neho je vzduch. Sprvoti bola mojou asistentkou Jelena Mozgová. Chvíľku moja hráčka, potom spolupracovníčka v Ružomberku. Majiteľovi sa znepáčila. Odtvedy to bol problém. Pre ňu i pre mňa.“
Akú pozíciu ste mali vy. Patrili ste medzi vyvolené?
„Medzi tie rozmaznávané som nepatrila. Mala som primeranú pozíciu. Na konci tejto sezóny, v ktorej sme opäť vyhrali európsky i ruský titul, som bola nervózna. Vypršala mi zmluva. Majiteľ mi novú nenavrhol. Odpovedal, ty sa predsa na to pýtať nemusíš, to je jasné. Naivne som si myslela, že asi zostanem v Spartaku. Všetko dopadlo inak, poslali ma preč.“
Namiesto Mozgovej prišla do Spartaku americká trénerka Dana Pokey Chatmanová. Tú získala slovenská reprezentácia. Zohralo úlohu vaše odporúčanie?
„Všetko sa zomlelo veľmi rýchlo, keď hral Spartak v Košiciach. Aj som sa Pokey čudovala, že privolila tak rýchlo. Moje odporúčanie možno úlohu hralo, ale o prestup som sa nijako nezaslúžila.“
Aká je to trénerka?
„Dobrá. Vie veci, ktoré slovenský basketbal potrebuje. Je výborná trénerka i kouč, stratég.“
Uplatní sa?
„Mohla by sa. Nemáme už také vynikajúce hráčky ako kedysi, stále však dosť, aby sme sa za istých okolností mohli dostať trebárs na európsky šampionát. Pokey má ohromnú výhodu. Nepozná zákulisie nášho basketbalu. O žiadnej z káuz, hádok, animozít v ňom nevie nič. Aj keď si myslím, že stav závisti pretrváva, Američanka to chápať nebude.“
Ruský šport prudko stúpa. Zborná vyhrala hokejové majstrovstvá sveta, má skvelé reprezentácie v kolektívnych športoch a ešte lepšie kluby. Ak si odmyslíme ekonomickú stránku veci, v čom sú pred nami alebo dokonca pred ostatným svetom?
„Ekonomickú stránku veci si nemôžeme odmyslieť ani náhodou, lebo ona dostala ruský šport do terajšieho hojného obdobia. Keby sme si odmysleli, sú dokonca za nami. Na začiatku deväťdesiatych rokov, keď v krajine nebolo čo do úst, nemali žiadne úspechy. Inou vecou je tok peňazí do športu a ich využitie. Robia to inak ako u nás. Kľúčové veci platí štát.“
Ako funguje Spartak po ekonomickej stránke?
„Novú halu postavili z peňazí, ktoré dal gubernátor. Klub má veľkú arénu, v ktorej hrá špičkový Spartak. V budove je aj menšia hala, v ktorej trénuje 220 detí. Chod klubu mládeže financuje štát. Majiteľove peniaze sú nadstavba. Kupuje americké, austrálske aj európske hviezdy.“
Trúfnete si odhadnúť, ako by skončil Spartak, dvojnásobný európsky šampión, v ženskej WNBA?
„Domnievam sa, nie, som si istá, že by hral vo finále. Na podkošových postoch je najsilnejší na svete.“
Aký finančný prínos má z týchto úspechov majiteľ?
„Žiadny. Pre neho je to plezír. Má európske basketbalové šampiónky. Môže sa pochváliť tak, akoby mal doma trebárs zbierku obrazov Marca Chagalla. Aj sa tak správa. Basketbalistky, trénerov, všetkých v klube považuje za svoj majetok. Má nielen veľkopanské, ale čiastočne i despotické maniere.“
V polovici júla začínate prípravu s ruskou reprezentáciou na olympiádu, kde asistujete trénerovi Igorovi Grudinovi. Tešite sa do Pekingu?
„Som opatrná v prejavoch radosti i vnútorného očakávania. Hovorila som, že na rok 2000, v ktorom som prišla o olympiádu v Sydney, nemyslím, ale ono to niekde v podvedomí máta. Uverím, až keď budeme skladať sľub u ruského prezidenta.“
Vyhrajú ruské basketbalistky olympiádu?
„Budú bojovať o medaily. Favoritkami sú Američanky a Austrálčanky.“
Trénovali ste najväčšie svetové hviezdy – americké, ruské, niekedy medzi ne patrili i Slovenky. Aké sú rozdiely v povahách hráčok?
„Najlepšie sa trénujú Američanky. Sú sebavedomé. Aj keď prehrajú, nič si z toho nerobia. Idú si za svojim snom. Aj sa spieva American Dream. Pre ne to platí stopercntne. Nič nepovažujú za nedosiahnuteľné. Rusky sú ako naše, pracovité, kreatívne. Ale aj často ubolené a závistlivé.“
Aká bude pekinská olympiáda, pred ktorou protestovali aktivisti kľúčovo pre porušovanie ľudských práv v Tibete. Ako ste to vnímali?
„Disciplinovane zorganizovaná na krásnych štadiónoch. Nebola som však za olympijský Peking. Celosvetový protest mal význam pred ôsmimi rokmi, pred voľbou. Teraz už nie. Súčasné demonštrácie proti porušovaniu ľudských práv v Číne mi neprekážajú. Istý čas však išlo o zúžené chápanie veci len v súvislosti s Tibetom. Pripadalo mi to ako cielená kampaň využívajúca pravú chvíľu. Na svete je veľa Tibetov. Mám z toho zmiešané pocity. Olympiáda nie je romanticky apolitická, ale olympijský výbor nemôže riešiť územné problémy. Prečo nikto neprotestuje, aby na OH nemohli štartovať Turci, ktorí potláčajú práva Kurdov? Niektoré veci sú pomýlené.“
Zimná olympiáda 2014 bude v Soči. Aj tá nemala byť?
„To je niečo iné. Rusko je krajina s obmedzenou demokraciou. Až príde smutno – národ považuje Garriho Kasparova, žiaľ a s prepáčením, za šaša. Rusi sú takí. Neradi si pália prsty. Idú voliť, lebo ich tak učili 70 rokov. Presne vedia, komu majú lístok hodiť. Majú v sebe hlboko zakorenenú úctu k autoritám pri moci. Napriek tomu za vyslovený názor nikoho nestrčia do väzenia. Pestujú jemnejšie formy. Novinári majú vžitú autocenzúru. Ktorí nie, riskujú. Ak sa niekomu niečo stane, ide to mimo oficiálnej politiky. Takí ľudia, ktorí si povedia svoje, sú pod kontrolou. Socialistické myslenie bude v Rusku dožívať dlho. Asi dlhšie, ako dožíva u nás. Olympiáda v Soči bude krásna, vybudujú ju na zelenej lúke. Má podporu obyvateľstva. Športovec ani nikto z účastníkov nemusí mať obavy, že ho umlčia. Hoci domáci športovci asi pod istým tlakom budú.“
Aký ste mali pocit pri obrázkoch, ako útočili priamo na bežcov s olympijskou pochodňou, ktorá mieri do Pekingu?
„Nepríjemný. Nie som proti demonštráciám s transparentmi, ktoré odsudzujú porušovanie ľudských práv v Číne. Napadnutie bežca štafety je nekultúrny čin. Nevychovanosť. Tá štafeta niečo vyjadruje. Niečo pekné. Reči o bojkote sú pomýlené. Ak nechcú ísť politici - nech sa im páči. Peking nebol šťastné riešenie. Športová slávnosť však prinesie svetu veľa radosti. Súťaženia skutočne zbližujú ľudí.“
