Nehorázne či normálne?
Ľudia sa často pohoršujú nad cenami. Benzín za 40? Nehorázne! Čerešne po 80? Zdieranie. Za výjazd opravára práčok 900? Krádež. Garsónka za 2 milióny? Uznajte sami, že to už nie je normálne.
Obchodníci nás zneužívajú. Namiesto toho, aby si prirátali k nákladom spravodlivú maržu, nás zdierajú, kde môžu. Vláda sa pokúša proti tejto neprávosti bojovať napríklad s obchodnými reťazcami, a zdieraniu ľudí predísť aj pri prechode na euro.
Zaujímavé, že podľa ekonomickej teórie, náklady obchodníka či nejaká skutočná, spravodlivá hodnota tovaru alebo služby vo vzorci na určenie ceny vôbec nefigurujú.
Racionálny výrobca alebo obchodník si účtuje najvyššiu možnú cenu, pri ktorej výrobky predá. Čím vyšší je rozdiel oproti jeho vlastným nákladom, tým lepšie. Jediné, čo cenu znižuje - je ak ľudia nekupujú - teda konkurencia iných výrobcov a poskytovateľov služieb.
Keď sa v USA po hurikáne pred pár rokmi šialene zvýšili ceny benzínu na čerpacích staniciach, mnohí komentátori sa dožadovali opatrení proti lakomým predajcom. Ceny však odrážali skutočný nedostatok. Z logistických dôvodov nebolo v postihnutých oblastiach benzínu dosť a dostupné množstvo sa naozaj predalo aj za „premrštené“ ceny. Tie sa však po pár týždňoch zregulovali sami.
Rastúce ceny sú signálom – paradajky sa dajú predať po 80? Asi sa ich vyplatí pestovať! A keď sa nevyplatí, budú možno aj po 90. Stará garsónka za dva milióny? Treba poskupovať vinohrady, premeniť ich na stavebné pozemky a postaviť nové garsónky.
Dlhodobou účinnou odpoveďou politiky na vysoké ceny je podpora konkurenčného prostredia – aby sa ľahšie a lacnejšie vyrábalo a predávalo. Dočasne vysoká cena umožňujúca predávajúcim lukratívne zisky na otvorenom trhu sa potom logicky zníži sama.
Autor: Andrej Salner
