BRATISLAVA. Slovenský rozhlas by mal zaplatiť vymáhačom koncesionárskych poplatkov viac ako 100 miliónov korún. Keďže vedenie SRo nechce firme LP, predtým známej pod názvom BSP Lawyer Partners, zaplatiť, čelí v krátkom čase druhýkrát exekúcii. Pred niekoľkými týždňami ňou hrozila aj spoločnosť PSMA, ktorá predávala reklamu, pre pohľadávku vo výške 37 miliónov korún. Spor stále nie je vyriešný.
Exekúcia súvisí so zmluvou, ktorú ešte pred príchodom Miloslavy Zemkovej podpísala štatutárna zástupkyňa Hilda Gajdošová. Podľa zmluvy mal rozhlas do 14 dní informovať koncesionárov, že postúpil pohľadávky za nezaplatené poplatky na súkromných vymáhačov.
„Gajdošová im to mala oznámiť, no neurobila tak,“ povedala Zemková. BSP si nárokuje pokutu.
Rozhoduje rozhodca
Podľa zmluvy medzi rozhlasom a vymáhačmi mal spory riešiť rozhodca – právnik Martin Keltoš. Ten rozhodol, že rozhlas má zaplatiť spoločnosti LP pokutu 90,5 miliónov plus príslušenstvo. Jeho rozhodnutie môže slúžiť ako exekučný titul.
Zemková považuje rozhodnutie za neprimerané. Tvrdí, že Keltoš nemal v tomto prípade kompetenciu rozhodovať.
„Rozhodcovské právomoci mal Keltoš ako rozhodca k rámcovej zmluve, ale nie k druhej realizačnej zmluve,“ tvrdí. Rozhlas preto podal žalobu a požiadal súd o zrušenie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
Keltoš hovorí, že konať mohol a rozhodol správne. „Rozhodcovský rozsudok som vydal na základe písomných dôkazov, ktoré predložili účastníci,“ povedal syn Oľgy Keltošovej.
Predseda predstavenstva LP Daniel Paľko nechcel rozhodnutie rozhodcu ani prebiehajúci spor s rozhlasom nijako komentovať.
Bianko šek z minulosti
Komentovať spor zatiaľ nechce ani predseda Rozhlasovej rady Igor Gallo. Jej člen Vladimír Talian kauzu považuje za jeden z najzávažnejších problémov rozhlasu. Spolu s exekúciou zo strany PSMA ju označil „za bianko šeky predchádzajúcich manažmentov“.
Gajdošová a Rezník nesúhlasia. Rezník, ktorý dnes šéfuje agentúre TASR, odmietol prípady komentovať. Reagoval len na Taliana, pričom žiadal, aby mu redakcia jeho odpoveď nekrátila: „Na jednej strane chápem a oceňujem konzistentný postoj pána Taliana pri obrane súčasného manažmentu, veď je výsledkom jeho lobistických snažení, na strane druhej mám pocit, že začína trpieť akútnou amortizáciou súdnosti. Určite býval aj v lepšej argumentačnej kondícii.“
Podľa Gajdošovej sú Talianove vyjadrenia alibistické. „Finančné dôsledky sporov považujem za výsledok riadenia súčasného manažmentu, ktorý je vo funkcii viac ako dva roky.“
Sťažnosť u Harabina
Ak by rozhlas neodvrátil exekúciu, hrozí mu krízový režim. „Rozhlas môže prísť o všetky svoje výnosy z reklamy, či inej podnikateľskej činnosti a to na dva roky,“ povedala riaditeľka Zemková.
Nie je spokojná s postupom súdov v oboch kauzách týkajúcich sa rozhlasu, preto sa rozhodla, že o ich „neštandardnom postupe“ pôjde informovať aj ministra spravodlivosti Štefana Harabina.
Chronológia
2005 Jaroslav Rezník podpísal rámcovú zmluvu s BSP LPo, ktorá mala vymáhať dlhy koncesionárov voči rozhlasu
september 2005 Rezník podpísal prvú realizačnú zmluvu, odstúpil 265-tisíc pohľadávok
január alebo marec 2006 Gajdošová podpísala druhú realizačnú zmluvu, na BSP LP prešlo ďalších 90-tisíc pohľadávok
február 2006 do platnosti vstúpil generálny pardón, ktorý zakazuje odstúpiť pohľadávky
apríl 2006 generálnou riaditeľkou sa stáva Zemková, snaží sa ukončiť spoluprácu s BSP
október 2006 Zemková odstúpila od zmluvy, podala žalobu, kde žiada určiť absolútnu neplatnosť rámcovej zmluvy a oboch realizačných zmlúv
október 2007 polícia na podnet Zemkovej začala trestné stíhanie neznámeho páchateľa pre podozrenie z antedatovania druhej realizačnej zmluvy
Vyšetrovanie Gajdošovej podpisu pokračuje
Zemková spochybňuje zmluvu medzi rozhlasom a vymáhačmi. Bola vraj antedatovaná a ani teoreticky sa nedala splniť.
BRATISLAVA. Polícia začala minulý rok na podnet Miloslavy Zemkovej trestné stíhanie neznámeho páchateľa. Riaditeľka rozhlasu tvrdí, že jedna zo zmlúv s firmou, ktorá mala vyberať nedoplatky, bola podpísaná o dva mesiace neskôr, než hovorí jej dátum. Ide o druhú realizačnú zmluvu, pre ktorú hrozí rozhlasu exekúcia. „Máme dôkazy, že bola podpísaná až v marci, nie v januári,“ povedala. V marci už platil generálny pardón pre neplatičov a nedoplatky teda nebolo možné postúpiť. “Vzhľadom na antedatovanie nebolo ani teoreticky možné plniť povinnosti zo zmluvy, čiže do 14 dní informovať koncesionárov, resp. platiť pokutu,“ hovorí Zemková. Ak bola zmluva antedatovaná, už pri podpise bolo isté, že rozhlasu hrozí 90 miliónová pokuta.
Nezmáma známa?
Polícia sa začala Zemkovej tvrdením zaoberať. V jej uznesení z minulého roku sa píše, že neznámy páchateľ vystupuje pod menom Hilda Gajdošová.
„Vo vyšetrovaní i naďalej pokračujeme. Obvinenie voči konkrétnej osobe vznesené nie je,“ povedala o prípade Tatiana Kurucová z bratislavského krajského riaditeľstva polície.
Gajdošová: Sú to výmysly
Gajdošová považuje Zemkovej tvrdenie o antedatovaní za subjektívne konštrukcie a odmieta sa k nim vyjadrovať. Zemková podľa nej mohla na základe ponuky zo strany BSP spor doriešiť bez toho, aby vystavila rozhlas pokute.“
Dátum podpisu? Nepovedala
„Postup súčasnej riaditeľky považujem za nekorektný, neprofesionálny, alibistický, poškodzujúci najmä rozhlas. Vo svojich vyjadreniach zavádzala verejnosť,“ dodala Gajdošová o Zemkovej. Na otázku, kedy podpísala predmetnú zmluvu, neodpovedala.
Mirka Kernová
Autor: Mirka Kernová
