BRATISLAVA. Príbeh, ako sa z majiteľa bankového účtu stane aj vlastník niekoľkých podielov vo fonde, je zvyčajne podobný. Pri návšteve banky ho pracovníčka za priehradkou s úsmevom na tvári presvedčí, aby investoval svoje úspory do podielového fondu, ktorý mu vzápätí aj odporučí. Spravidla nezabudne dodať, že môže zarobiť viac ako na termínovanom vklade v banke. To, že výnosy vo fonde môžu aj klesať, sa väčšinou dozvie až z vlastnej skúsenosti.
Slovenské podielové fondy, ktoré nemajú vo svojom majetku akcie, vlani zarobili menej, ako ponúkal ročný termínovaný vklad na začiatku minulého roka. Odmenu za správu pritom inkasovali správcovia rovnakú, ako keď fondy zarábajú. Upozornil na to týždenník Trend a vyplýva to aj z pravidelných údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností.
Výhrady správcov fondov
Z porovnania výnosov 17 najväčších fondov slovenských správcov vyplynulo, že okrem jedného žiadny ďalší fond nezarobil vlani viac, ako bolo úročenie termínovaného vkladu s porovnateľnou splatnosťou. A len v niekoľkých prípadoch ponúkli fondy lepší výnos, ako bol trhový benchmark. Je to porovnávacia hodnota, ktorá hovorí o tom, či je výnos fondu ešte atraktívny, alebo nie. Napríklad pri korunových peňažných fondoch je benchmarkom úrok, za ktorý je banka si ochotná požičať peniaze od inej banky na šesť mesiacov.
Najväčší správcovia fondov na Slovensku sú dcérskymi spoločnosťami tunajších bánk.
V podielových fondoch bolo ku koncu minulého roka podľa údajov Národnej banky Slovenska 162 miliárd korún.
Najviac majetku, takmer 40 percent z celkového objemu, je v peňažných fondoch slovenských správcov. Ďalších 11 percent je v dlhopisových fondoch.
To, že peňažné a najmä dlhopisové fondy vlani veľa nezarobili, správcovia neskrývajú. Pripisujú to kreditnej a hypotekárnej kríze, ktorá sa naplno prejavila vlani v lete. Jej dôsledkom je aj to, že úroky na medzibankovom trhu začali rásť. Zisky dlhopisových investícií preto klesali. „Tento negatívny vývoj priniesol niektorým fondom dočasne nižšie zhodnotenie, než je ich dlhodobý potenciál,“ povedal portfólio manažér ČSOB Vladimír Ravinger.
Ak trhy padajú, manažéri fondov majú podľa správcov len obmedzenú možnosť, ako negatívny vývoj korigovať. „Málo sa o tom hovorí, no príspevok manažéra k výsledku štandardného fondu je významne nižší ako príspevok trhu,“ povedal člen predstavenstva Tatra AM Martin Ďuriančík. Pri peňažných alebo dlhopisových fondoch je to podľa neho asi 10 percent, pričom trh sa na výsledkoch podieľa 90 percentami. Pri každom fonde je to, samozrejme, trochu iné. Ak teda trhy padajú, manažér fondu môže straty síce zmierniť, no nie im úplne zabrániť.
Fondy verzus termínové vklady
V inej situácii sa nachádzajú aj banky. Kým donedávna mali prebytok likvidity, teraz ju potrebujú a aj preto zvyšujú úrokové sadzby. „Niektoré banky výrazne znižovali marže a termínovaný vklad už nie je pre nich taký ziskový, ako bol dlhé roky a skôr ho začínajú dotovať,“ povedal Ďuriančík.
Termínovaný vklad preto podľa neho nemusí vyjadrovať situáciu na trhu, ale potrebu banky sa financovať. „Vtedy sa to ťažko porovnáva s trhovými produktmi, akým je napríklad peňažný fond,“ dodal.
Správcovia argumentujú aj tým, že napríklad pri ročnom termínovanom vklade sú peniaze klienta viazané na jeden rok. Ak klient potrebuje peniaze skôr, zaplatí banke poplatok alebo príde o významnú časť úroku. „Navyše pri vyšších vkladoch nad hodnotu chránenú garančným fondom znáša kreditné riziko banky, ktoré si máloktorý klient uvedomuje. Každá banka môže skrachovať,” povedal Ďuriančík z dcérskej spoločnosti Tatra banky.
Z podielového fondu si klient môže kedykoľvek vybrať peniaze bez poplatku. Jeho riziko je rozdelené medzi štátne cenné papiere. „Pri peňažných investíciách to má niekedy väčšiu dôležitosť ako to, že zhodnotenie termínovaného vkladu je o desatinu percenta vyššie,“ tvrdí Ďuriančík.
Ľudia sa sťažujú
Banková ombudsmanka Eva Černá potvrdila, že zaznamenali niekoľko podnetov od občanov, ktorí investovali do podielových fondov. Obyčajne sa sťažujú, že presne nerozumeli produktu, stratili viac peňazí, ako zarobili alebo očakávali vyšší výnos, ako v skutočnosti bol. „Je zložité tieto podnety riešiť. Každý z klientov podpísal zmluvu vlastnou rukou a bol oboznámený s rizikami investovania,“ povedala Černá.
Jediný prípad, keď banka z etických dôvodov vrátila občanovi celú sumu, ktorú investoval, bol prípad 92-ročnej klientky. Po tom, čo hodnota jej podielov klesla, si pýtala späť peniaze, ktoré do fondu vložila. „Aj keď sama prejavila záujem o investovanie do fondov a podpísala zmluvu, banka jej vzhľadom na vysoký vek vyhovela,“ povedala Černá.
Ako sa bránia správcovia
S úrokmi na termínovaných vkladoch má zmysel porovnávať len peňažné a čiastočne aj dlhopisové fondy. Do úvahy treba brať úročenie vkladov na začiatku sledovaného obdobia.
Peňažný fond má investičný horizont šesť mesiacov až jeden rok, no dlhopisový minimálne tri roky. Ak chce niekto investovať peniaze na kratšie obdobie, dlhopisový fond nie je preňho vhodný.
Podielové fondy majú historicky lepšie výkonnosti, ako je miera zhodnotenie formou termínovaných vkladov.
Investíciu treba rozkladať. Všetky úspory nie je dobré investovať len do jedného fondu.
Momentálne vysoké úroky na medzibankovom trhu v eurozóne vytvárajú priestor na zisky peňažných a dlhopisových fondov v budúcnosti.
