BRATISLAVA. Takmer tri roky trvalo Ústavu pamäti národa (ÚPN), kým zmapoval tragické osudy ľudí, ktorých roztrieľali vojaci Pohraničnej stráže, keď sa za totality pokúšali ujsť do Rakúska či bývalej Nemeckej spolkovej republiky (SRN).

Ústav sa už obrátil na Generálnu prokuratúru, aby preskúmala okolnosti smrti 42 ľudí, ktorí zomreli na československej hranici so Západom v ro­koch 1948 – 1949. Súčasťou podnetu sú aj mená vojakov, ktorí strieľali, ich veliteľov či vtedajších funkcionárov štátu.

221 rán

Sprísnený systém ochrany hraníc so Západom fungoval od roku 1953 až do roku 1989. Celý úsek lemoval niekoľko metrov vysoký ostnatý drôt, na niektorých miestach s elektrickým napätím až do výšky 4–tisíc voltov. Napriek tomu sa každý rok pokúsili ujsť stovky ľudí. „Úspešní sa dajú spočítať na prstoch ruky,“ hovorí Morbacher.

K tým šťastnejším patrili aj Ullrich Traurwein a jeho priateľka Kerstin Hahn, občania bývalej NDR. 23. októbra 1988 sa vybrali k hraniciam v obci Vysoká pri Morave. „Robil som niečo na záhrade, keď som si všimol, že okolo ostnatého drôtu jazdí hore – dolu trabant. Zrazu vyliezli na strechu, prestrihali drôty a skočili dole. Chcelo to dosť veľkú odvahu,“ spomína náhodný svedok Peter Ščepán.

Keď skočili do rieky, hliadkujúci vojaci začali strieľať. Celkovo vystrelili až 221 rán – Traurweina zasiahli do boku, jeho priateľku do nôh. Podarilo sa im preplávať na rakúsku stranu, kde ich čakal známy, ktorý ich rýchlo stiahol do kríkov.

Zoologická záhrada

Ščepána čakal nepríjemný výsluch na polícii. „V noci za mnou prišiel vyšetrovateľ ŠtB z Bratislavy, ktorý mi vyčítal, prečo som ich nezastavil, či som o tom nevedel a podobne. Tak som mu povedal, že som rád, že sa im podarilo ujsť a že ich nezastrelili.“

Aká bola reakcia? „Dosť ho to nahnevalo. Povedal mi, že keby tam bol on, vytiahol by devinu, dve rany do hlavy a je po nich,“ hovorí Ščepán. Život v obci, kde sa pozdĺž hlavnej cesty ťahal ostnatý drôt, nebol jednoduchý. „Pripadali sme si ako zvieratá v zoologickej záhrade. Ale verili sme, že raz sa to skončí.“

Historický exkurz?

Generálny prokurátor Dobroslav Trnka hovorí, že na rozdiel od podnetov, ktoré dostávali od ÚPN v čase, keď bol na jeho čele Ján Langoš, je „tento podnet len taký historický exkurz do minulosti. Myslím, že pán Petranský (súčasný šéf ÚPN – pozn. red.) to napísal preto, že teraz naňho zo strany politikov vyvíjajú určitý nátlak“.

Trnka podľa riaditeľa Sekcie dokumentácie ÚPN Ľubomíra Morbachera „veľmi mierne povedané zavádza“. Langoš totiž hovoril o príprave podnetu už v lete 2004 – počas rokovania s vtedajším nemeckým generálnym prokurátorom Christophom Schaef­genom. „Od tohto momentu zhromažďujeme dokumenty zo slovenských aj z českých archívov,“ tvrdí Morbacher.

Časový sklz pri príprave podnetu vysvetľuje aj tým, že archív ministerstva vnútra v Nitrianskej Strede im stále nevydal všetky personálne spisy príslušníkov Pohraničnej stráže.

Trnka: To mám stíhať celú republiku?

Generálny prokurátor má problém aj so samotnou filozofiou podnetu. „Nie sme historici, ktorí by mali hodnotiť, čo to bol socializmus. Chvalabohu, komunistov už máme za sebou. Teraz sa nám to však otvára v takej podobe, ako by sme ich mali pred sebou. S tým nemôžem súhlasiť.“

Morbacher pripomína, že po roku 1948 vytvorili komunisti kategóriu občanov druhej triedy, kam patrili bývalí továrnici, úradníci, majitelia väčších pozemkov či reakční učitelia. „Až do roku 1989 ich režim evidoval ako nepriateľské osoby, sledoval a šikanoval, čím ich de facto nútil k tomu, aby sa pokúsili emigrovať.“

ÚPN je navyše presvedčený, že zabíjanie ľudí na hraniciach je možné charakterizovať ako zločiny proti ľudskosti. Štatút Norimberského medzinárodného súdneho dvora, ktorý bol súčasťou československého právneho poriadku od roku 1947, ich totiž definuje aj ako „vraždy akéhokoľvek civilného obyvateľstva“.

Právnička Lucia Gazareková si však myslí, že podnet by mal väčšiu šancu, ak by bol klasifikovaný ako trestný čin vraždy.

„Mohli v 50-rokoch počítať s tým, že príde rok 1989 a na všetko sa bude pozerať inak? Keby to nerobili, tak sú zavretí oni,“ bráni pohraničiarov Trnka. Ak by mal vraj stíhať všetkých, ktorí sú vymenovaní v podnete ÚPN, „to by sme mohli stíhať celé Národné zhromaždenie, ktoré vytvorilo systém zvaný Československá socialistická republika – vrátane voličov, ktorí si tam zvolili banditov.“

Morbacher však tvrdí, že videl desiatky správ o úspešnom prechode hranice, keď boli vojaci vypočúvaní, neskôr aj disciplinárne potrestaní, no trestu sa napokon vyhli. „Samozrejme, existujú aj prípady, keď boli trestne stíhaní. Napríklad, keď boli v čase úspešného prechodu hranice pod vplyvom alkoholu, zaspali alebo boli mimo určeného stanovišťa.

Chvalabohu, komunistov už máme za sebou. Teraz sa nám to však otvára v takej podobe, ako by sme ich mali pred sebou. S tým nemôžem súhlasiť.“

Dobroslav Trnka

Základné fakty o podnete ÚPN

podnet, ktorý zverejnil ústav na svojej internetovej stránke, obsahuje mená 42 ľudí, ktorých zastrelili príslušníci Pohraničnej stráže na slovensko-rakúskom úseku hranice v rokoch 1948 až 1989

pri každom mene je dátum narodenia, miesto a deň ich usmrtenia hliadkou

súčasťou podnetu je aj zoznam 111 vojakov, ktorí sa na zákrokoch podieľali

ÚPN zverejnil aj mená veliteľov útvarov a politických funkcionárov štátu, ktorí sú za streľbu na hraniciach zodpovední

Vystrieľali celú rodinu

Pred 55 rokmi zastrelili pohraničiari pri pokuse o útek na Západ celú rodinu. Jej najmladší člen mal len päť rokov.

BRATISLAVA. Začiatkom decembra 1952 sa vybrala devätnásťčlenná skupina utečencov s pomocou prevádzača k československo-rakúskej hranici v Jarovciach.

Podarilo sa im prekonať drôtenú zátarasu, potom sa však dostali pod silnú paľbu vojakov Pohraničnej stráže (PS), ktorí na nich vystrelili 459 nábojov zo samopalov a 90 nábojov z pušiek.

O život prišli štyria ľudia – Mária Rozmaňová aj traja členovia rodiny Ehrenfeldovcov z Nitry. O niečo neskôr zomrel aj 5-ročný Milan Ehrenfeld, zasiahla ho guľka do hrudníka. Ďalší dvaja utečenci boli zranení, šiestich hliadka chytila, zvyšným sa podarilo ujsť.

Prezident republiky Antonín Zápotocký vzápätí udelil pohraničníkom vyznamenania za statočnosť.

Šéf Sekcie dokumentácie ÚPN Ľubomír Morbacher, ktorý sa prípadom Ehrenfeldovcov podrobne zaoberal, dúfa, že „orgány činné v trestnom konaní sa budú našimi podnetmi seriózne zaoberať a rozhodnú.“

(vag)

Morbacher: Vojaci boli aktívni

O streľbe na hraniciach sme hovorili s ĽUBOMÍROM MORBACHEROM zo Sekcie dokumentácie ÚPN.

Čo vás viedlo k podaniu podnetu na prokuratúru?

„ÚPN sa už dlhšie zaoberá skúmaním archívnych dokumentov na Slovensku aj v Českej republike, ktoré svedčia o usmrtení mnohých civilných osôb na hranici so Západom. Myslíme si, že išlo o zločiny proti ľudskosti.“

Mnohí argumentujú, že keby tí vojaci nestrieľali, skončili by vo väzení oni. Čo si o tom myslíte?

„Zodpovednosť vojakov základnej služby, ktorí boli pridelení k Pohraničnej stráži (PS), je v celej hierarchii najnižšia. Tú najvyššiu nesú špičky strany, velitelia PS a „politruci“ vojenských útvarov. Vojaci sa však podieľali na usmrcovaní bezbranných a neozbrojených civilných osôb. Možno to bolo v súlade s vtedajšími zákonmi, ale v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktoré boli právne záväzné aj pre Československo.

Napriek tomu, skúsme sa vžiť do situácie vojaka – záklaďáka. Ako sa mal zachovať, keď nechcel mať problémy?

„Bolo to určite nesmierne ťažké, ale mohol sa napríklad pokúsiť strieľať a netrafiť. V prípadoch, ktoré poznám, však boli vojaci veľmi aktívni. Takzvaného narušiteľa sa snažili zadržať alebo usmrtiť za každú cenu, často vystrieľali stovky nábojov a nebolo výnimkou, že v „poľovačke“ pokračovali aj na území Rakúska či Nemecka. To nebolo konanie, ktoré by svedčilo o tom, že majú svedomie. Za úspešné zákroky boli aj odmeňovaní – povýšením, dovolenkou, vecnými darmi.“

Viacerí to niesli zle, o čom svedčia aj stovky samovrážd.

„To je pravda. Vojaci, čo slúžili na hranici, boli izolovaní, politruci im navyše vymývali mozgy. Hovorili im, že za každým kríkom číha ozbrojený narušiteľ. Ani v jednom prípade, ktorí sme posunuli prokuratúre, pritom nikto z usmrtených pred zákrokom nezastrelil žiadneho z príslušníkov PS.“

(vag)