radšej ten chátrajúci park.
Lebo v tom parku sa vetrali psy a v tom krajšom chodili mamičky s deťmi. V tom staršom sa o stromy opieral kadekto a pil pivo. V lete sa tam pred samoobsluhou rozložili záhradkári z blízkeho okolia a predávali zeleninu a ovocie. A chodili sme v piatok poobede na zmrzlinu a sedeli za obchodom pri fontáne.
Dnes máme hneď pred samoobsluhou postavený Lidl. Na mieste, kde stávali záhradkári, je biela stena a z nej fúkajú ventilátory. Psíčkari sú tam, kde mamičky. Niektoré deti sa boja psov.
Dnes máme hneď za samoobsluhou postavený Lidl. Presne taký, aký je na Dolných honoch, presne osem minút trolejbusom a k tomu tri minúty peši. Ja viem, že kadejaké tety si pochvaľujú, aký je ten Lidl lacný a že je dobré, že ho majú blízko. Ale tie isté tety neváhajú behať cez celé mesto do Tesca na Kamennom po maslo, ak je tam lacnejšie.
Keď som mala asi šesť, mali sme tu taký krpatý obchodík Na rohu a Jednotu. V Prievoze pri kostole je večierka. Na Dolných honoch, kam som chodila do školy, bolo tiež pár menších obchodíkov, Jednota a toť všetko, na čo si spomínam. Stačilo.
Dnes (zatiaľ) funguje všetko z vyššie uvedeného okrem obchodíka Na rohu a k tomu máme na Dolných honoch Tesco, Lidl, Billu, a nám sem šľahli ešte jeden Lidl. To všetko miniete počas ani nie desaťminútovej jazdy trolejbusom.
Tak som si kúpila tri kilá cukru v Reme za Lidlom, aj keď je tam vraj drahší. V Reme sa na mňa teta pokladníčka usmeje, lebo sa tam skoro všetci poznáme. Mladá rodinka si pokojne balí svoj nákup a tatinko straší svoju dcéru s tým, že na nás sadne rádioaktívny oblak a maminka mu hovorí nech netrepe sprostosti. Okrem nás bola Rema prázdna. Každý si myslí, že skrachuje. Možno tak bude. A všetci potom budeme chodiť do Lidla kupovať šalát, každý osobitne zabalený do igelitu. Kupovať výrobky dovážané z bohviekade, lebo sú lacnejšie, a potom budeme mať v školách prednášky, aké je dôležité kupovať slovenské výrobky. Aké je dôležité starať sa o mestskú zeleň. A aké je dôležité kadečo iné.
Autor: Helena Fábryová
