Synovia čínskych podnikateľov aj siroty z Namíbie. Samoplatcovia i štipendisti našej vlády, tínedžeri vrhajúci sa do spoločenského života Bratislavy i doktorandi, ktorí nechali doma manželov, manželky i deti. Študentov slovenčiny ako cudzieho jazyka spája motivácia naučiť sa "lepšie hovoriť slovenčinu". Minulý týždeň bolo v Bratislave veľmi horúco. Siedmim desiatkam mladých ľudí posedávajúcim na schodoch Ústavu jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov však mohlo byť dusno aj zo skúšok zo slovenčiny, ktoré skladali.

V ústave vládne napriek napätiu takmer rodinná atmosféra. "Ak máte svoje dieťa v zahraničí, viete si predstaviť, ako je mu ťažko," vysvetľuje motiváciu pedagógov riaditeľka divízie ÚJOP Ľudmila Ábelová. "Decká prichádzajú každé s inou mentalitou, inou výchovou i skúsenosťou. Naša práca sa teda nedá robiť stereotypne. Veľmi ma to napĺňa, oni sú takí vďační," hovorí.

Napokon, veď aj odpovedajú vzorovo ako z učebníc. "Od začiatku bolo všetko dobré, necítila sa ako cudzinka," tvrdí Oľga Raneta z Moldavska. "Keď chcem pomôcť, pomáhajú," hovorí o Slovákoch Labanus z Namíbie.

No stalo sa im aj to, že jazykový kurz bol len zásterkou na reemigráciu celej skupiny ľudí, občas musia teda spolupracovať aj s cudzineckou políciou. Našťastie, v posledných rokoch nemuseli riešiť závažné prejavy xenofóbie či rasizmu voči študentom.

Zostanú či odídu?

Proti prisťahovaniu niektorých atraktívnych mladých dám, ktoré sedeli v učebni, by určite nemal námietky ani ten najväčší nepriateľ imigrácie. Oľga Raneta patrí k najlepším študentkám v škole, na Slovensku asi zostane aj po skončení postgraduálneho štúdia, v rámci ktorého sa chce venovať onkológii. Dúfa, že tu nájde miesto podobne ako jej manžel, ktorý u nás pôsobí už osem rokov. Po slovensky sa za pár mesiacov naučila tak excelentne, až si viacerí myslia, že medicínu už študovala u nás. Okrem rumunčiny a ruštiny zvláda aj angličtinu a španielčinu.

Aj Ana Sharashidzeová z Gruzínska je mladou lekárkou. Doma by v štúdiu pokračovať nemohla. "Je to veľmi drahé, aj tritisíc dolárov ročne," povedala. Na Slovensku dostala štipendium. "Bolo to ťažké", hovorí o "pohovorke", ktorú musela abslovovať. Záujem o naše štipendium bol veľký. Najprv jej rodina tak chýbala, že si nevedela predstaviť zostať žiť na Slovensku dlhšie ako plánované tri roky. Dnes už to nevylučuje.

"Slovenčina bola pre mňa španielska dedina," spomína Luoy Zidan Zaool z Palestíny. Dnes už vie v našom jazyku vysvetliť, že sa mu doma narodil syn, ktorého ešte nevidel. Doma má za sebou už štúdie psychológie, tu chce pokračovať na doktorandskom štúdiu. "Páči sa mi pomáhať ľudí," tvrdí o sebe. Na Slovensku oceňuje predovšetkým to, že tu "možeme spať, kedy chceme", na rozdiel od takmer vojnovej situácie u nich doma. Cítiť, že má veľkú motiváciu "študovať štúdium". Naši ľudia mu vraj dávajú energiu a "držia palce jeho životu". Zo Slovenska by rád videl aj viac, ako stihli na trojdňovej náučnej exkurzii po Slovensku, ktorú pre nich škola pripravila.

Moje druhé "doma"

Kórejčanka Geum Jin Lim, ktorú v škole domácky volajú Kristína, je samoplatkyňa. Má známych a kamarátov, ktorí robia pre kórejské firmy na Slovensku, rada by sa tu uplatnila aj ona.

Oľga Noskova z Kazachstanu sa nedávno u nás vydala - za Ukrajinca, ktorý robí v ruskej developerskej firme. Našla si ho cez internet, keď hľadala po rusky hovoriach ľudí žijúcich na Slovensku. Spomína so smiechom, ako raz komusi do telefónu povedala: "Prepáčte, že vás vzrušujem."

Tsevennamjil Bayarjargal, ktorá v škole dostala pracovné meno Mária, by sa však po skončení trojročného postgraduálu na žilinskej dopravnej škole rada vrátila do Mongolska, kde na ňu čaká jej manžel.

Číňan Shen Sen žije na Slovensku štyri roky, do školy nastúpil, aby sa naučil lepšie po slovensky. Naša krajina je jeho druhé "doma", chce tu zostať a pomáhať otcovi v jeho biznise. Jeho desaťročný brat sa narodil už tu. Ako hovorí, jeho rodičia si pred rokmi vybrali Slovensko, lebo cítili, že krajina sa bude rýchlo rozvíjať.

Iipinge Labanus Tshiuute z Namíbie chce študovať konštrukcie a dopravné stavby. S mamou sa uvidí najbližšie asi až ďalšie leto, dovtedy si budú len skypovať.

Keď sa v septembri všetci zišli v ústave, v učebniach vládol malý babylon: niekto hovoril po rusky, iní len po svojom, viacerí sa priznávajú, že "nehovorili ani angličtinu".

Veľa prírody a veľa pádov

Medzi študentmi sú veľké sociálne roziely, niektorým posielajú rodičia na mesiac aj viac ako tisíc eur, iní žijú len zo 6-tisícového štipendia slovenskej vlády.

Aj dôvody, pre ktoré si vybrali práve Slovensko, sú rôzne. Viacerí si jednoducho tipli, že samostatné Slovensku čaká rýchly rast. Nemka Aniko Poznan, ktorá si štúdium zaplatila určite aj preto, že jej otec pochádza odtiaľto, tu bude študovať architektúru. Tunajší život nechce veľmi porovnávať s nemeckým, kde je "vysoký level". O slovenských chlapcoch váhavo odpovie, že sú "zábavní" a "milujú hovoriť". V Nemecku bývala na dedine, v Bratislave si užíva predovšetkým študentskú slobodu a samostatnosť.

O niečom však hovoria všetci študenti v rovnakom duchu: na Slovensku máme "veľa prírody" a "veľa pádov".

Dobrý deň! Ako sa voláte?

Ešte donedáva nemali tí, čo sa chceli naučiť po slovensky, veľmi na výber. Základná učebnica Tomáša Dratvu a Viktorie Buznovej Slovenčina pre cudzincov vznikla ešte pre revolúciou. Anglicko-slovenskou učebnicou je aj kniha autorky Ady Böhmerovej Slovak For You - Slovak for Speakers of English. Možno najrozšírenejšou je Colloquial Slovak - The Complete Course for Beginners autora Jamesa Naughtona.

"Pre človeka, ktorého rodným jazykom je angličtina, je ťažké zvládnuť slovenskú výslovnosť vrátane odlišného ,r' . Náročná je aj rozdielna gramatická štruktúra a slovosled," hovori Norka Shedlock z Ameriky, ktorá učí na City University v Trenčíne. Veľmi teda oceňuje, ak je ku knihám priložený aj "návod na výslovnosť", aby chlieb nevyslovila ako "člíb". Za užitočný považuje napríklad Obrázkový slovník slovenčiny Oľgy Škvareninovej, ktorý priraďuje slovenské slová jednoduchým kresbám.

V týchto mesiacoch pribudli do zoznamu hneď dve učebnice základnej úrovne. Jednu z nich, učebnicu a cvičebnicu Hovorme spolu po slovensky vydal ÚJOP. Knihu sprevádzajú aj tri CD, na ktorých sú nahrávky fonetických cvičení, texty piesní a dialógy. Podľa vedúcej autorského tímu Angely Zebegneyovej učebnica reflektuje aj spoločenskú realitu v ukážkach známych osobností či reáliách. Začína sa skutočne od nuly, frázou Dobrý deň! Ako sa voláte.

Už v polovičke februára predstavilo centrum Studia Academica Slovaca svoju učebnicu slovenčiny pre začiatočníkov s názvom Krížom-krážom. Je dielom kolektívu šiestich autoriek, ktoré vyšli aj zo skúseností s výučbou slovenčiny cez internet v rámci

e-learningu. Súčasťou publikácie sú aj dve CD vo formáte mp3 s dialógmi a fonetickým nácvikom. Obe nové učebnice sú koncipované tak, že by im mal porozumieť cudzinec bez znalosti akéhokoľvek ďalšieho sprostredkovacieho jazyka, všetko sa vysvetľuje obrázkami či nákresmi.