Sú všade. Na strechách osobných áut, zapichnuté v hrivách koní, ktoré ťahajú viedenské drožky, v oknách bytov i na súkromných budovách.

Niečo také ešte Viedeň nezažila. Rakúske štátne zástavy si kupujú bežní ľudia a pyšne ich vystavujú na obdiv.

„Je to prvýkrát v povojnovej histórii. Doteraz bolo používanie štátnej zástavy obmedzené zákonom a dovolené štátnym úradom. Počas konania majstrovstiev Európy vo futbale však boli obmedzenia dočasne zrušené,“ vysvetľuje Wolfgang Bachmayer, šéf viedenského inštitútu pre výskum verejnej mienky OGM.

Návrat lásky k vlajke

Rakúšania mali desaťročia k svojmu štátnemu symbolu veľmi vlažný postoj. Nič, čo by sa dalo porovnať s francúzskym nadšením pre trikolóru. „Súvisí to s našou minulosťou. Pre mnohých je zástava viac výrazom zničujúceho nacionalizmu, než zdravého patriotizmu,“ hovorí Bachmayer.

Denník Wirtschafts Blatt už má dokonca svojho víťaža šampionátu. Pasoval na neho viedenských výrobcov štátnych vlajok: firmy Alles Fahne a Mitraco už predali viac ako milión zástaviek. „Taký biznis sme ešte nemali,“ šúcha si spokojne dlane šéf firmy Alles Fahne Karl Tattryrek.

Rakúšania sa nenechali prevalcovať futbalovým šialenstvom. Nadšenie z toho, že sú hostiteľmi futbalového megasviatku, ukazujú po svojom. „Prvá reakcia bola typicky rakúska. Dostali strach, čo sa môže stať. Koľko príde vandalov a čo zažijú viedenské ulice,“ spomína si Ingrid Konrad, slovenská architektka, ktorá žije vo Viedni už 22 rokov. Myslí si, že keby sa rozhodovalo o tom v referende, ľudia by zorganizovanie majstrovstiev nedovolili.

Strach nahradila eufória

Ešte začiatkom roka boli prieskumy verejnej mienky jednoznačné. Až 92 percent Rakúšanov spájalo podľa zistení Univerzity Wien s futbalovým sviatkom strach z násilných fanúšikov. Postupne sa to mení.

Ľudí presvedčila dobrá organizácia a tisíce policajtov, ktorí sú pripravení zasiahnuť. Navyše na šampionát nepríde Anglicko, a teda ani smutne známi britskí fanúšikovia. „Nálady v krajine sú stále zmiešané. Medzi ľuďmi to vyzerá inak, než o tom básnia médiá či sponzori. Polovica obyvateľov sa o Euro 2008 zaujíma a na futbal teší. Zvyšok je opatrný a čaká, čo príde,“ hovorí Bachmayer.

Ako prehlušiť Fritzla

Rakúšania sú konzervatívni, ale odhodlaní urobiť všetko pre dobrý dojem krajiny. Chcú sa ukázať ako dobrí hostitelia a príjemní ľudia. Zvlášť, keď svet v posledných mesiacoch nepočúval o Rakúsku inak ako o krajine násilníkov. Prípad rakúskeho dôchodcu Josefa Fritzla, ktorý 24 rokov držal v pivnici svoju dcéru a splodil s ňou sedem detí, otriaslo povesťou krajiny.

Futbal by jej mohol vrátiť stratenú česť. „Dobrý imidž je hodný viac ako všetky ekonomické efekty s tým spojené,“ dodáva Bachmayer.

Hoci ani tie nie sú nezaujímavé. Viedenský Inštitút pre športovú ekonómiu Sports Econ Austria odhadol, že Rakúsko zarobí na majstrovstvách 641 miliónov eur. „Pocítia to hlavne majitelia reštaurácií, hotelov a ľudia v stavebníctve,“ povedal nám šéf inštitútu Christian Helmenstein. S ďalšou štvrťmiliardou eur ráta jeho inštitút po skončení šampionátu. „Zlepší sa imidž krajiny a prejaví sa to aj dodatočne,“ dodáva Helmenstein.

Najlepší je rozhodca

Rakúsko zatiaľ futbalová horúčka nezasiahla, ale aj to sa môže zmeniť. „Ak bude rakúske mužstvo hrať lepšie, ako sa očakáva. Nie preto, že sú dobrí, ale preto, že horšie sa už hrať nedá,“ dodáva s úsmevom Bachmayer. Každý gól, ktorý dajú rakúski hráči nie do vlastnej, ale do súperovej bránky, bude podľa neho veľkým národným sviatkom a zástav v uliciach pribudne. Ani oduševnené rakúske médiá však svojim čitateľom nič nenahovárajú. „Najdlhšie by sa v hre mohol udržať rakúsky rozhodca Konrad Plautz,“ napísal týždenník Profil.

Autor: Miriam Zsiellová