BRATISLAVA. Turisti či dovolenkári z Európskej únie môžu cestovať do Chorvátska aj s mäsovými a mliečnymi výrobkami. Záhreb si zákaz ich dovozu rozmyslel. „Rokovania smerujú k tomu, že účinnosť zákazu bude posunutá,“ povedala Jadranka Bošnjak, radkyňa chorvátskeho veľvyslanectva v Bratislave. Nový dátum účinnosti zákazu však potvrdiť nevedela.
Zavážili protesty z Česka
Ako prvé informovalo o zrušení zákazu Chorvátske turistické združenie. Ako dôvod uviedlo reakcie, ktoré zákaz vyvolal.
Najväčšiu zásluhu na zrušení zákazu majú podľa Stanislava Macka, prezidenta Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr, Česi.
„Prvý atak vyslali do Zahrebu Česi, my sme sa k nemu pripojili. Do istej miery sa ochranárske snahy Chorvátska dajú pochopiť, no chorvátska strana sa rýchlo zbadala,“ povedal Macko.
České pobúrenie nebral Záhreb na ľahkú váhu podľa Macka najmä preto, že Česi patria do skupiny štyroch štátov, odkiaľ do Chorvátska prichádza najviac dovolenkárov. Minulý rok tam dovolenkovalo viac ako 800tisíc Čechov.
Varovanie zo strany českých cestovných agentúr, že klienti hneď v prvých dňoch po zavedení zákazu zrušili až 10 percent objednaných pobytov, preto zaúčinkovalo.
Slováci pobyty nerušili
Slovenské cestovné agentúry naopak rušenie pobytov v Chorvátsku nezaznamenali. Podľa Macka by zákaz mohol odradiť skôr individuálnych dovolenkárov, ktorí necestujú organizovane. Tých je viac ako klientov cestovných kancelárií. Minulý rok dovolenkovalo v Chorvátsku 280tisíc Slovákov.
Medzi Čechmi a Slovákmi je v porovnaní s turistami z Nemecka, Talianska či zo Slovinska vyššie percento tých, ktorí si na dovolenku prinesú zásoby potravín z domu. Extrémom medzi nimi sú vraj práve dovolenkári z Česka, ktorí si so sebou privezú ešte aj obľúbené pivo.
Rodiny môžu ušetriť tisíce korún
Štvorčlenná rodina, ktorá si na dovolenku v Chorvátsku pribalí potraviny, môže ušetriť aj niekoľko tisíc korún. Za hlavné jedlo v reštaurácii zaplatí hosť na chorvátskom pobreží v prepočte okolo tristo korún. Ak si teda rodina pripraví večeru či obed z prinesených surovín počas pobytu sedemkrát, ušetrí približne 10tisíc korún. Ak by sa však alternatívou k reštaurácii stala príprava jedla zo surovín nakúpených v Chorvátsku, rozdiel sa výrazne zníži. Potraviny v obchodoch sú síce drahšie ako na Slovensku, nie však dramaticky.
Okrem paštét, salám či mlieka v škatuliach si dovolenkári nosievajú aj sterilizované pečené mäso, ktoré aj v teple vydrží niekoľko dní a rodine zabezpečí plnohodnotný obed.
Dovolenkári si tiež zvyknú pribaliť ovocné sirupy či olej, ktorý je v Chorvátsku v porovnaní so Slovenskom drahý.
„Paštikári“ Chorvátom pomohli
Podľa Chorvátov počet takzvaných „paštikárov“ klesá a počuť tiež hlasy, že domáci by sa na nich nemali pozerať cez prsty. Práve oni totiž Chorvátsku pomohli, keď chodili na dovolenku k Jadranu aj po občianskej vojne. Dovolenkári zo západnej Európy sa vtedy Chorvátsku otočili chrbtom.
Na dovolenkárov sýtiacich sa vlastnými surovinami sa však chorvátski podnikatelia nepozerajú radi. Pobrežie totiž žije z cestovného ruchu.
Práve snaha zvýšiť tržby majiteľov reštaurácií stála za rozhodnutím Chorvátska zakázať dovoz mäsa a mliečnych výrobkov. Proti sa však ozvali hotelieri, ktorí sa zľakli, že dovolenkári odvolajú svoje pobyty a do Chorvátska nepricestujú.
Koniec koncov práve oni im ponúkajú apartmány s vlastnou kuchynkou, ktoré sú predurčené práve na prípravu jedál z vlastných surovín.
Autor: Michal Petruška
