ST. PAUL, BRATISLAVA. Ešte minulý rok by to mnohí Američania nedokázali pripustiť. Po utorku je jasné, že novým americkým prezidentom sa môže stať kandidát s čiernou farbou pleti.
Barack Obama porazil v primárkach Hillary Clintonovú a stal sa kandidátom Demokratickej strany. Je prvým Afroameričanom, ktorého meno sa objaví na hlasovacom lístku v prezidentských voľbách.
Čierny prezident?
Keď pred 40 rokmi zastrelili Martina Luthera Kinga, mal Barack Obama iba šesť rokov. Sťahoval sa z Havaja do indonézskej Jakarty. V Spojených štátoch zatiaľ vrcholil boj o občianske práva Afroameričanov. Ešte pár rokov predtým nemohli americkí černosi v niektorých južných štátoch voliť.
V utorok v noci sa po dlhých a rekordne drahých primárkach Demokratickej strany stal Obama historicky prvým afroamerickým kandidátom na šéfa najsilnejšej krajiny sveta. V novembrových voľbách bude súperiť s republikánskym senátorom Johnom McCainom.
„Dnes sme zaznamenali koniec jednej historickej cesty a začíname ďalšiu,“ povedal senátor vo víťaznej reči v hokejovej hale minnesotského St. Paul. Za miestny tím Wild tam hrávajú aj slovenskí hokejisti Marián Gáborík či Pavol Demitra.
Černoch prezidentom?
Po pol storočí od zrovnoprávnenia sa zdá, že Američania sú už pripravení na kandidáta inej farby pleti. Afroameričanov je v Spojených štátoch v súčasnosti trinásť percent.
„Samozrejme, že v spoločnosti rasizmus stále je,“ povedal pre Washington Post emeritný profesor z univerzity Georgea Masona Roger Wilkins. „Napriek tomu, už to nie je taká úroveň, že by slovné spojenie čierny prezident znelo smiešne.“
Istým predsudkom musí Obama stále čeliť najmä medzi staršími bielymi voličmi. Tí si v demokratických primárkach vyberali radšej Hillary Clintonovú, podľa výskumov, aj pre inú farbu senátorovej pleti.
Kométa Obama
Napriek tomu, že bývalá prvá dáma Hillary Clintonová ani včera neuznala porážku, senátorovej oficiálnej nominácii na augustovom konvente Demokratickej strany by už nemalo nič stáť v ceste. Na rovnakom zjazde pred štyrmi rokmi Obama prvýkrát zažiaril.
Mladý politik pri podpore kandidáta Johna Kerryho zaujal svojich spolustraníkov plamenným prejavom. Kométa zvaná Obama začala stúpať.
VIDEO Reuters: Obama prepisuje históriu
O pár mesiacov získal kreslo senátora za štát Illinois a začiatkom minulého roka sa rozhodol, že bude kandidovať na amerického prezidenta. A napriek slabšej pozícii oproti obľúbenej a skúsenej Clintonovej vyhral prekvapujúco hneď prvé volebné zhromaždenia v Iowe. V štáte, kde žijú hlavne belosi.
V jednej z najdlhších primárkových kampaní sa Obama mohol spoľahnúť na Afroameričanov, či mladých a vzdelaných voličov.
Nielen pre farbu pleti by bol iný prezident ako tí pred ním. Štyridsaťšesťročný senátor by sa stal piatou najmladšou hlavou štátu v histórii. Má moslimského otca z Kene a musí stále odvracať fámy, že on sám je moslim.
Posledná prekážka: McCain
Obamu môže na ceste do Bieleho domu zastaviť už iba republikán John McCain. V dueli generácií (McCain by bol najstarší a Obama piaty najmladší prezident) podľa prieskumov favorita zatiaľ niet. Jeden z hlavných rozdielov je pohľad oboch na zahraničnú politiku. Obama chce vojakov z Iraku stiahnuť, McCain nie.
Po Hillary prichádza pravý súper
John McCain či Barack Obama. Jeden z nichsa stane nástupcom Georgea Busha.
Primárky Demokratickej strany sa síce skončili, no kolotoč mítingov a televíznych diskusií nie. Po piatich mesiacoch straníckych volieb prichádza rovnako dlhý ostrý prezidentský súboj, ktorý vyvrcholí novembrovými voľbami. Na ich konci si Američania za svojho prezidenta vyberú niekoho z dvojice John McCain a Barack Obama.
Výhody demokrata
Šance obidvoch sú podľa prieskumov verejnej mienky vyrovnané. Demokrat Obama má miernu výhodu. Po ôsmich rokoch vládnutia mimoriadne nepopulárneho Georgea Busha má republikánska značka veľmi zlé meno.
Mnohí Američania volajú po neúspechoch v Iraku a ekonomickej recesii po radikálnej zmene. A tú mladý, hlavným mestom neskazený Obama, predstavuje.
Oslabiť ho môže, paradoxne, jeho spolustraníčka Clintonová, s ktorou zviedol v primárkach veľmi tesný súboj.
Počas kampane bude musieť prilákať aj tých, ktorí dali na senátorku z New Yorku. Teda najmä nižšiu strednú triedu bielych Ameri čanov.
Primárkové súboje ukázali, že zatiaľ sa za Obamom netrhajú. Ich hlasy bude potrebovať najmä v dôležitých štátoch na východe ako Pensylvánia, Ohio či Florida.
Nie celkom typický republikán (napríklad bojuje proti globálnemu otepľovaniu a rád by zrušil Guantánamo) John McCain, vojnový hrdina z Vietnamu a senátor z Arizony, má iný problém. Musí sa zbaviť Bushovho tieňa.
Principiálny McCain
Vo svojom prejave v utorok večer dokonca častejšie ako Obama používal (zdá sa, že čarovné) slovo zmena.
Zároveň však, na rozdiel od demokratov, McCain opakuje, že ako súčasný prezident sa z Iraku neponáhľa. Rýchle stiahnutie amerických vojakov by podľa neho bolo katastrofou. Práve zahraničná politika je jeho silnou devízou. Rovnako ako principiálnosť.
(vas)
Clintonová sa stále nevzdala. Prečo?
Hlavná ženská postava tohoročných volieb Obamovi k víťazstvu nezagratulovala.
Hoci má Barack Obama dosť hlasov, aby sa stal nominantom demokratov do prezidentských volieb, Hillary Clintonová zatiaľ prehru neuznala.
V prípade republikánov Mike Huckabee porážku priznal hneď, keď John McCain získal nadpolovičnú väčšinu delegátov. Analytici sa preto pýtajú, prečo senátorka stále „zostáva v hre“.
Špekuluje sa najmä o tom, že má chuť na post viceprezidenta. Takúto možnosť už aj pripustila a Obama sa dostal pod tlak jej prívržencov.
Senátor z Illinois teraz hľadá spôsob, ako po konfrontačnej kampani, ktorá demokratických voličov rozdelila, spojí stranu v spoločnom boji proti McCainovi.
Z tohto pohľadu sa Clintonová javí ako správna voľba. Britský týždenník Economist však varuje, že Clintonová ako viceprezidentka nemusí byť výhra.
Obamova kampaň je postavená na posolstve zmeny, a po boku ženy, ktorá je v najvyššej politike už dve desaťročia, by sa jeho slovám verilo ťažšie.
(vas)
