Spojené štáty také vyčerpávajúce a drahé primárky ešte nezažili. Prvýkrát v histórii poslalido boja o Biely dom černocha.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Najdlhšie, najdrahšie a najchaotickejšie. Aj tak by sa dali vystihnúť primárky Demokratickej strany, ktoré sa skončili včera v posledných dvoch štátoch Južnej Dakote a Montane. V obidvoch mal vyhrať Barack Obama.
Senátor z Illinois už včera chystal víťaznú reč. Podľa agentúry AP po včerajšku získal dostatočný počet delegátov na oficiálnu nomináciu na amerického prezidenta.
Prvýkrát v histórii Spojených štátov sa tak do boja o Biely dom postaví černoch. Jediné, čo Obamovi chýbalo k spokojnosti, bolo priznanie porážky od Hillary Clintonovej. Tá napokon podľa agentúry AP informovala zákonodarcov, že nemá námietky proti kandidatúre na funkciu viceprezidentky.
Prizná porážku?
Hviezda primárok Obama sa pritom na celoamerickej politickej scéne objavil len pred štyrmi rokmi, keď sa preslávil plamenným prejavom na zjazde demokratov.
V Senáte nie je ani jedno plné funkčné obdobie, no hnutie, ktoré za ním stojí, mu zabezpečilo nomináciu do novembrového finále.
Všetky predpovede na začiatku kampane, ktorá sa začala rekordne skoro pred 18 mesiacmi, pritom dávali výhodu senátorke z New Yorku.
Mala skúsený tím stratégov, ktorý sa nakoniec dopustil strategických chýb, a pri sebe manžela a obľúbeného exprezidenta Billa.
Na rozdiel od republikánov, ktorí si za svojho kandidáta vybrali Johna McCaina, síce prekvapivo, ale veľmi rýchlo už na jar, má Demokratická strana za sebou vyčerpávajúce primárky.
Extrémne stranícke voľby
V januári po volebných zhromaždeniach v Iowe málokto čakal, že demokrati budú bojovať päť mesiacov a vo všetkých 50 amerických štátoch a štyroch teritóriách.
Podľa projektu Univerzity z Wisconsinu minuli 136 miliónov dolárov na státisíce odvysielaných reklám. V porovnaní s primárkami z roku 2004 je to skoro trojnásobok.
Prvá žena a prvý černoch
Voliči a sponzori dali kandidátom pol miliardy na nákladné kampane. Clintonovej pripadlo 214 miliónov, Obamovi ešte o 50 miliónov viac.
Nie sú to však peniaze, ktoré robia demokratické primárky unikátnymi. Vôbec prvýkrát v histórii sa jedna z dvoch hlavných amerických strán v závere nominačného boja rozhodovala medzi netradičnými kandidátmi ženou a černochom.
Obamu nakoplo hneď prvé víťazstvo v Iowe a Clintonová sa za ním už len doťahovala. V New Hampshire jej k víťazstvu pomohli slzy, superutorok v 22 štátoch sa skončil remízou. Senátorka prehrala vo februári v jedenástich štátoch za sebou.
Naštartovala sa obamamánia, ktorú už nezastavila. Senátor bodoval u mladých, vzdelaných, v menších štátoch a u černochov. Clintonová u starších, robotníkov, vo väčších štátoch a u Hispáncov. Rozdelení voliči natiahli vyrovnané primárky až do konca.
Napriek tomu sú príbehom rovnako Hillary ako Baracka. Železná lady potvrdila starú Billovu prezývku „comeback kid“. Keď ju všetci odpisovali, dokázala vyhrať a často s veľkým rozdielom. Obama zasa dokázal svoju neskúsenosť obrátiť na výhodu.
Zvládne Obama Irak?
Republikánsky kandidát ide na predpokladaného súpera vo voľbách Baracka Obamu kritikou jeho zahraničnej politiky.
Ak by sa Barack Obama stal prezidentom, Blízky východ by sa ponoril do chaosu. Tvrdí to republikánsky kandidát John McCain.
Kôň republikánov sa podľa očakávania do svojho predpokladaného súpera vo voľbách pustil cez jeho slabé skúsenosti v oblasti zahraničnej politiky.
McCain tak opakuje taktiku senátorky Hillary Clintonovej. Obamovi vyčíta, že nie je dostatočne zbehlý v medzinárodných otázkach.
Senátor z Illinois na rozdiel od republikánov hovorí, že treba viac diskutovať s Iránom a stretol by sa tiež s iránskym prezidentom Mahmúdom Ahmadinedžádom. Podľa McCaina by to ohrozilo tradičného amerického partnera v regióne – Izrael.
Obama plánuje aj do 16 mesiacov od svojho nástupu do úradu stiahnuť vojakov z Iraku. McCain si ho podal i za to. Minulý týždeň mu ponúkol, že s ním navštívi Irak, aby mu „pomohol vysvetliť vojnu a dôsledky odchodu jednotiek“.
Napriek chýbajúcej stopercentnej istote Obamovej kandidatúry sledovali posledné demokratické primárky obaja iba periférne. Viac sa sústreďovali na spoločný súboj. Barack Obama si pripravoval víťaznú reč v St. Paul v Minessote. Provokačne – práve tam chystajú republikáni svoj zjazd, na ktorom potvrdia McCaina ako kandidáta na prezidenta.
Kliknite - obrázok zväčšíte.