BRUSEL, BRATISLAVA. Balkán ako nebezpečný kút Európy, ktorému sa treba radšej vyhnúť? Zabudnite. Je oveľa pravdepodobnejšie, že vás zavraždia vo Švédsku ako v Macedónsku. Takisto sa môžete bezpečnejšie cítiť v Rumunsku, ako napríklad vo Švajčiarsku.
Hovorí to aspoň Úrad OSN pre drogy a zločin vo svojej správe o Balkáne, ktorá skúmala všetky štáty okrem Slovinska a Grécka. Región, ktorý zažil v posledných desaťročiach pád socializmu a krvavé vojny, podľa nej v posledných rokoch zaznamenáva v každej krajine pokles klasických zločinov.
Pokles vrážd
Vraždy, krádeže, znásilnenia či prepady sú podľa správy na Balkáne v súčasnosti menej časté ako v štátoch západnej Európy. „Môže to byť prekvapujúce, ale Balkán je jednou z najbezpečnejších častí starého kontinentu,“ povedal podľa International Herald Tribune šéf úradu Antonio Maria Costa.
Napríklad v Kosove od roku 2003 klesli vraždy o 75 percent. V počte na hlavu ich najviac v regióne zaznamenáva Moldavsko, no zároveň najmenej z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
Riaditeľ úradu tiež dodal, že pokles čísiel v regióne by mal pokračovať. „Obdobie, keď demagógovia, tajná polícia či gangstri profitovali zo sankcií a pašeráctva, sa končí,“ povedal Costa.
Drogy, zbrane, mafie
Balkán však nie je žiadny raj na zemi. Región stále trápi hlavne organizovaný zločin, aj keď jeho vplyv klesá.
Úrad varoval najmä pred prepojením mafie, politiky a obchodu. Rôzne živly sa tak môžu snažiť preprať svoje peniaze, prípadne vylepšiť morálny imidž po divokých deväťdesiatych rokoch, ktoré najviac ovplyvnili prostredie zločinu v regióne.
Balkán tiež stále zostáva hlavnou bránou drog do Európy, hoci aj tu nastalo zlepšenie. Za rok pretečie na starý kontinent cez región 100 ton heroínu. Podľa správy zostáva kšeftovanie etnických Albáncov najväčším problémom organizovaného zločinu v Európe. Ako pretrvávajúca hrozba v regióne zostáva aj obchod s ľuďmi. ¶
Naopak, v počte registrovaných a neregistrovaných zbraní na osobu na tom nie sú balkánske krajiny po desaťročí vojen tak zle, ako by sa mohlo zdať. Podľa iného výskumu, ktorý správa cituje, majú až päťkrát viac zbraní ako Albánci či Kosovčania napríklad Fíni či Švajčiari.
