BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Politická jednota maďarskej menšiny v Rumunsku patrí definitívne minulosti. V nedeľných komunálnych voľbách musela tamojšia tradičná maďarská strana, vládny Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (RMDSZ), po prvý raz bojovať s konkurenciou Maďarskou občianskou stranou (MPP).
Založili ju menšinoví radikáli nespokojní podľa nich s príliš kompromisnou politikou RMDSZ. Tú obviňujú, že sa dostatočne nezasadzuje napríklad za maďarskú autonómiu v Sedmohradsku.
Podľa predbežných výsledkov si RMDSZ vo voľbách v menšinovej komunite zachovala vedúce postavenie. Radikáli väčšinou prehrali aj v župách obývaných takzvanými Sikulmi, najväčšou skupinou sedmohradských Maďarov, ktoré sa počítali medzi ich bašty.
Etnické témy nestačia
Hlavnou príčinou prehry radikálov bolo podľa odborníkov, že nedokázali presvedčiť, že sú ozajstnou alternatívou a majú odpoveď aj na každodenné problémy. „Ľudí skôr zaujíma infraštruktúra a menej etnopolitické ciele,“ povedal internetovým novinám transindex.ro politológ Zoltán Bognár.
Radikálom nepomohol ani maďarský expremiér Viktor Orbán, ktorý s ďalšími politikmi strany Fidesz aktívne vystupoval na ich volebných mítingoch.
Najznámejšia postava radikálov, biskup László Tőkés, kandidoval proti RMDSZ ako nezávislý už vo vlaňajších voľbách do Európskeho parlamentu. Politici RMDSZ varovali, že môže sedmohradských Maďarov pripraviť o zastúpenie v Bruselu.
Maďari tvoria v Rumunsku 6,6 percenta obyvateľstva a aj RMDSZ stále hrozí, že neprekročí päťpercentnú hranicu pre vstup do bukureštského ani európskeho parlamentu.
Pesimistické predpovede sa vtedy ešte nesplnili: Možnosť voľby aj v rámci menšinovej komunity naopak maďarských voličov vyburcovala a do Bruselu sa vedľa dvoch zástupcov RMDSZ dostal i Tőkés.
Jednota sa neukázala byť všeliekom ani v srbskej Vojvodine, kde pred májovými voľbami došlo k opačnému vývoju. Tri najvýznamnejšie, dlhé roky proti sebe pôsobiace menšinové strany vytvorili jednotnú Maďarskú koalíciu.
Keď v jednote nie je sila
Tá však dopadla horšie, než sa predpokladalo. Namiesto očakávaných 15 až 18 poslancov vo vojvodinskom krajinskom parlamente získala iba deväť mandátov, dokonca o tri menej, než mali predtým jednotlivo kandidujúce strany dohromady.
Jednou z príčin neúspechu bol odlev menšinových voličov od maďarských k proeurópskym srbským stranám, v ktorých videli protiváhu srbských nacionalistov.
Nacionálna rétorika už tak nezaujme Rumunov ani Maďarov.
Zoltán Bognár, politológ
