Niektorí pri ňom preplakali mladosť. Iní prídu na „najlegendárnejší muzikál všetkých čias“ celkom nedotknutí. Pesničky z tohto muzikálu nehrajú v rádiách, dodaný rap zaznie v produkcii len na sekundu.
Akokoľvek geniálna je hudba Leonarda Bernsteina, zvuk New Yorku päťdesiatych rokov nemusí privádzať súčasných tínedžerov do vytrženia. Vidieť muzikál West Side Story – dokonca aj na Novej scéne – je však stále zaujímavejšie, ako absolvovať výchovný koncert.
Nežná Maria dominovala
Ako sa čakalo, Ján Ďurovčík dodal tanečným pasážam energiu, tentoraz v zásade udržal aj žáner. Štylizácia bitiek bola slušne zvládnutá, len záverečnú scénu akoby nestihli naaranžovať, na konci urobili zbytočne z hrdinky Pannu Máriu.
Dôležité však je, že produkcia svoju Mariu mala. Nela Pocisková svojím nežným výzorom a drvivým hlasom držala celé predstavenie emočne nad hladinou. Vladimír Volečko nebol ako Tony až taký herecky ani spevácky presvedčivý, hoci aj on mal zaujímavé polohy.
Katarína Hasprová dodala Anite okrem speváckej suverenity aj príjemný ľudský rozmer. René Štúr mal ako Bernardo vo filmovom Georgovi Chakirisovi priveľmi silného súpera, typ tvrdohlavého muža a prísneho brata však stvárnil pomerne presvedčivo.
Charaktery v bande Tryskáčov vrátane Júlie Horváthovej v úlohe chlapčenskej Hockoho boli podarené. Postavy policajta Krupkeho, China či Ochotného však ich predstavitelia Štefan Kožka, Csongor Kassai a Erik Peťovský zbytočne parodizovali.
Inscenátori urobili dobre, že muzikál neprenášali do slovenských pomerov, za otázku však stojí, či prisťahovalcom nemohli dať aspoň náznak cudzieho prízvuku, keď sa už o ňom v texte hovorí. Otázku aktualizácie mohli prejsť s tajnostkárskym úsmevom.
Móda sa vrátila
Móda sa po päťdesiatich rokoch vrátila, vydarené kostýmy Alexandry Gruskovej mohli byť teda dobové a zároveň moderné. Výtvarníčka tvorivo citovala aj farebnosť filmu, pri postavách z Karibiku sa držala odtieňov červenej a fialovej. Trochu násilné boli len detaily, líčenie Marie či biele smokingové sako Tonyho na tanečnej zábave.
Scéna Miloša Pietora bola krásna tým, čo na nej nebolo. Nová scéna nedisponuje nijakým nadrozmerným javiskom, a tak sa všetko odohrávalo v náznaku, kulisy robilo tanečníkom najčastejšie len dobré svietenie. Viac sa malo však investovať do kovovej lávky, ktorá sa kýva i prehýna, čo je prinajmenšom rušivé. Kvalitnú nahrávku si Nová scéna prebrala z Brna, škoda, že ozvučenie trochu prepálili.
Produkcia síce nevyhráva na všetkých frontoch, Ďurovčík však zo stretnutia s náročnou predlohou vyšiel so cťou.
Recenzia/divadlo
Nová scéna Bratislava: West Side Story
Autori: Arthur Laurents, Leonard Bernstein, Stephen Sondheim, Jerome Robbin. Dramaturgia: Oleg Dlouhý. Texty piesní: Ľubomír Feldek.
Choreografia a réžia: Ján Ďurovčik
Hrajú: Nela Pocisková /Miroslava Partlová, Vladimír Volečko/Róbert Halák, Ján Slezák/Marcel Ochránek a ďalší
Premiéra: 30. a 31. 5.
