BRATISLAVA. Európska komisia chce presadiť zníženie platieb pre farmárov. Tí by mali byť podľa nej od dotácií menej závislí, aby sa čo najviac orientovali podľa signálov trhu. Zmenami v poľnohospodárstve chce riešiť aj potravinovú krízu, ale aj záväzky na zníženie emisií skleníkových plynov. S tým súvisí aj zmena postoja k dotáciám na plodiny pre biopalivá.
Hoci návrh komisie z minulého týždňa neznamená zásadnú zmenu oproti súčasnosti, poľnohospodárom sa nepozdáva.
Súčasný vývoj však naznačuje, že zmena nebude dramatická. Potom, ako Európsky parlament zamietol pôvodný návrh na 40-percentné krátenie priamych platieb pre takzvané veľké farmy, komisii už stačí päťkrát menšie krátenie s tým, že úspory sa presunú na podporu vidieka.
Ako bude o tri roky vyzerať európske poľnohospodárstvo, budeme definitívne vedieť až v novembri tohto roka. Vtedy sa skončí takzvaná zdravotná prehliadka spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tá má uzavrieť diskusiu o dotáciách medzi farmármi.
Navyše, konečné rozhodnutie má padnúť počas predsedníctva Francúzska, ktoré je známe podporou vysokých dotácií. Tiež sa dá čakať podpora Nemecka. Do úvahy budú brané aj protesty členských štátov predovšetkým proti znižovaniu výšky dotácií. Prevratné zmeny teda poľnohospodárstvo pravdepodobne nečakajú.
Nepopulárne znižovanie dotácií
Krátenie platieb farmárom vníma negatívne aj naše ministerstvo pôdohospodárstva. Obáva sa, že by to mohlo poškodiť štruktúru fariem v nových členských štátoch. „Budeme sa snažiť dosiahnuť také znenie schválených návrhov, aby nemali škodlivý vplyv na naše poľnohospodárstvo,“ tvrdí.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je jednoznačne proti zníženiu subvencií. „Nesúhlasíme, ide o diskrimináciu voči veľkovýrobe,“ povedal jej predseda Ján Semančík. Komore sa nepozdáva ani komisiou navrhnuté predĺženie jednotnej platby na plochu do roku 2013 pre nových členov únie. Predchádzajúci radikálnejší návrh komisie počítal dokonca so skončením už o dva roky. Podľa poľnohospodárov je to diskriminačné, lebo staré štáty únie profitovali z jednotnej platby oveľa dlhšie.
Jedinou výraznejšou zmenou v návrhu komisie je podľa ministerstva pôdohospodárstva zavedenie progresívnych prvkov. To znamená, že budúce dotácie by sa znižovali v závislosti od terajších. Veľké farmy by boli krátené najviac.
Pre slovenských farmárov by išlo v úhrne o trojpercentné zníženie s platnosťou od roku 2012.
S tým nesúhlasí europoslanec Peter Baco, lebo naše veľké farmy sú veľké len zdanlivo. „Na Slovensku veľké farmy nemáme, dominujú farmy so stovkami drobných akcionárov a podielnikov a často až s tisíckami drobných vlastníkov pôdy,“ povedal. Navrhol preto, aby sa rešpektovali národné špecifiká tak, že pre Slovensko by sa pre uplatnenie progresívneho prvku bral za základ objem priamych platieb na podielnika.
Biopalivá už bez podpory
Komisia navrhla zrušiť prémie na energetické plodiny aj preto, aby zabránila ďalšiemu rastu cien potravín.
Podľa ochranárov by po zrušení či znížení dotácií začal produkciu plodín pre biopalivá opäť regulovať trh. „Nie sme proti takýmto palivám, treba však stanoviť prísne kritériá na pestovanie energetických plodín,“ povedal Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy.
Podporu by podľa neho mali dostať len plodiny, ktoré nemajú negatívny vplyv na životné prostredie počas pestovania, spracovania, distribúcie či využitia. To napríklad neplatí pri intenzívnom pestovaní typickej energetickej plodiny – repky olejnej, povedal Lešinský.
