Najneskôr od januára budú aj u nás eurové úrokové sadzby. Či dovtedy klesnú, sa podľa analytikov odhaduje ťažko.
BRATISLAVA. Analytici sa nevedia zhodnúť, či hypotéky po vstupe do eurozóny zlacnejú, alebo klienti naopak zaplatia viac na mesačných splátkach.
Problém je v tom, že úroky na medzibankovom trhu v eurozóne sú dnes vyššie ako na Slovensku. Práve od nich sa odvíja úročenie väčšiny hypotekárnych úverov s pohyblivou úrokovou sadzbou. Kedy sa znížia, závisí od toho, ako rýchlo odznejú turbulencie, ktoré odštartovala kríza na trhu nebonitných hypoték v USA. „Úroky na medzibankovom trhu v eurozóne sú teraz dosť vysoko, ale to neznamená, že v budúcom roku budú dramaticky nižšie,“ povedal analytik ČSOB Marek Gábriš. Predpokladá, že najskôr sa zrejme znížia až v druhej polovici roka 2009.
Úročenie hypoték môže koncom roku 2009 vzrásť
Najrýchlejšie to vedia zistiť klienti, ktorí majú v úverovej zmluve uvedené, že úročenie úveru sa odvíja napríklad od 6-mesačného BRIBOR-u a od marže pre banku.
Predpokladajme, že klient platí banke ročný úrok 5,90 percenta. Ak by sme do eurozóny vstupovali dnes, banka by úrok klientovi prehodnotila a zvýšila takmer o 0,50 percenta. O toľko je v súčasnosti vyšší 6-mesačný EURIBOR od nášho BRIBORu so splatnosťou na rovnaké obdobie. Európska sadzba bola na konci minulého týždňa na úrovni 4,92 percenta. Úroková sadzba by sa teda zvýšila na 6,40 percenta.
Vyššie úroky na medzibankovom trhu v eurozóne sú dôsledkom hypotekárnej krízy v USA. „Banky nemajú dostatok likvidity, a preto sú ochotné si navzájom požičiavať iba s výraznou prirážkou oproti základnej sadzbe Európskej centrálnej banky,“ vysvetlil analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Na Slovensku je situácia iná, keďže na trhu je prebytok korún a prirážka oproti základnej sadzbe NBS je nižšia. Po vstupe do eurozóny sa koruny premenia na eurá a požičajú si ich európske banky, ktoré budú potrebovať peniaze.
Európske trhové sadzby by sa podľa Mušáka mohli do konca roku znížiť, ak sa upokojí situácia. No Európska centrálna banka by v druhej polovici roku 2009 mohla sadzby zvýšiť. „Úrokové sadzby na hypotéky by sa najbližší rok mohli pohybovať okolo súčasných úrovní a koncom budúceho roku môžu mierne vzrásť,“ predpokladá Mušák.
Gábriš pripomína, že úroky na hypotéky už tak či tak nebudú také vysoké ako napríklad pred siedmimi rokmi, keď sa trh rozbiehal a nebolo jasné, či Slovensko vstúpi do eurozóny.
Oplatí sa viac zadlžiť
ako šetriť
Po vstupe do eurozóny by platy mali rásť, no s nimi aj inflácia. Úrokové sadzby budú nižšie v porovnaní s tým, ak by sme euro nemali. „Budeme mať nemecké úroky a vysokú infláciu. Oplatí sa preto skôr zadlžiť ako šetriť,“ povedal hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Sporiteľom bude inflácia pri nižších úrokových sadzbách na vkladoch ukrajovať z reálnych úspor. „Vo všeobecnosti budú nižšie európske sadzby nahrávať skôr dlžníkom ako sporiteľom, keďže vyšší slovenský rast miezd bude rýchlejšie znižovať podiel ich splátky na mzde,“ povedal Mušák.
Hypotekárna kríza však ukázala, že pri kupovaní nehnuteľnosti sa netreba spoliehať len na úver. „Kríza na takzvanom trhu nebonitných hypoték postihla práve transakcie, pri ktorých kupujúci nemal žiadne našetrené peniaze, prípadne sa spoliehal na výhodný vývoj úrokov,“ povedal hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
