Humus a organické látky sú užitočné v substrátoch len ako zdroj živín, zlepšovač pôdnej štruktúry a konzistencie a tlmič prudkej zmeny pôdnej reakcie, teploty a vlhkosti.
Optimálny obsah humusu v pôdach záhradky je úzko spätý so zrnitosťou pôdy. V piesočnatých pôdach postačí 1 až 2 percentá, zatiaľ čo v ílovitých pôdach sa vyžadujú 3 až 4 percentá humusu.
Pri obrábaných hriadkach zeleniny a kvetinových záhonoch treba raz za dva až tri roky hnojiť kompostom v dávke 30 až 40 kilogramov na 10 štvorcových metrov. Do pôdy sa takto dostanú nielen potrebné organické látky, ale aj nevyhnutné mikroživiny. Straty humusu totiž postupne negatívne vplývajú na kvalitu štruktúry, konzistenciu a zásoby živín v pôde.
Väčšina záhradných rastlín si vyžaduje slabo kyslú až neutrálnu pôdnu reakciu. Z jednotlivých úžitkových a okrasných rastlín potrebujú vyšší obsah humusu najmä hlúboviny, uhorky, zeler, pór, zemiaky, konvalinka, bleduľa, zimozeleň, hyacint, plesnivec, nezábudka a mnohé ďalšie druhy.
Pôdy s nízkym obsahom humusu sú vhodné na pestovanie cibule, cesnaku, mrkvy, petržlenu, reďkovky, melóna, slncovky, lupiny, aksamietnice, slamihovky a podobne.
Osobitné nároky na veľmi kyslé pôdy s vysokým obsahom zrašelinených zvyškov rastlín a machu majú z kultúrnych plodín čučoriedky, brusnice a kľukva. Z okrasných druhov si takéto substráty vyžadujú rododendrony, vresovce, vresy, brukentálie a niektoré ďalšie. Pestujeme ich v osobitne vybudovanom vresovisku.
Spomenutým druhom spravidla pripravujeme osobitný substrát z vrchoviskovej kyslej vláknitej rašeliny, machu alebo drvenej kôry stromov s menším podielom piesku, hliny a ílu. Často musíme takýto substrát, najmä v karbonátovej pôde, umiestniť do betónovej skruže alebo plastového vreca.
Autor: Zoltán Bedrna
