Keď zle rozsadíme hostí pri stole počas slávnostného obeda, môže sa to skončiť sporom. Takisto je to v záhrade. Niektoré rastliny rozoznajú "pokrvných" príbuzných a pomáhajú im. Ak záhradník posadí príliš blízko seba určité druhy, začnú si konkurovať.

Rastliny od prírody nie sú voči sebe nastavené mierumilovne. Neustále vedú boj o svetlo, vodu a výživné látky.

Vedci prinášajú čoraz viac dôkazov o tom, že rastliny dokážu rozoznať nepriateľov a priateľov. Vedia identifikovať suseda a odlíšiť predstaviteľa vlastného druhu od cudzieho. Čo je však prekvapujúce, niektoré môžu zistiť, či vedľa nich rastúca rastlina patrí do ich vlastného rodu a je ich blízka príbuzná, alebo reprezentuje len ten istý druh.

Schopnosť vzájomného rozpoznávania sa je v rastlinách hlboko zakorenená. A to doslovne. Práve pod zemou majú totiž živé kontakty so susedmi. Zasadené v nádobe si intenzívne rozširujú koreňový systém, aby mohli čerpať čo najviac vody a minerálnych solí prv, než sa k nim dostanú korene susedov.

Najbezohľadnejšie sú voči cudzím. Často neobdarovávajú sympatiou dokonca ani predstaviteľov svojho druhu. Milé bývajú len k rodine. Mechanizmus vzájomného rozpoznávania sa rastlín nie je celkom jasný. Vedci majú podozrenie, že korene k sebe vysielajú chemickú zlúčeninu. Ale na kontakt vraj môžu využívať aj elektrické impulzy, vďaka ktorým si zapamätajú príbuzných susedov a nekonkurujú im.

Ukazuje sa však, že pamäť majú krátku. Keď vedci rozdelili trsy trávy a po istom čase ich zasadili opäť spolu, prestali sa k sebe správať priaznivo. A čím dlhšie boli trávy separované, tým viac so sebou neskôr súperili, keď sa dostali znovu do spoločného kvetináča.

Ešte odlišnejšie sa správali kríčky jahôd. Ich korene rastú agresívnejšie blízko iných cudzích rastlín. Ale jahody medzi jahodami sa zachovávajú neutrálne nezávisle od toho, či daný kríček je so susedom spríbuznený, alebo nie. Je teda možné, že systém rozoznávania "príbuzných a známych" nie je univerzálny pre všetky druhy.

Autor: Vladimír Klobušický