Naši predkovia už dávno využívali trávu ako materiál pri ochrane svojich sídel pred dažďom. V súčasnosti sa k nej opäť vraciame - ako k stavebnému materiálu, ktorý má okrem energetických aspektov aj viacero iných funkcií. Prax ukazuje, že budovanie "zelených striech" je vysoko aktuálne z ekonomického, ale tiež ekologického hľadiska.

Pri pohľade do histórie vidíme, že tráva sa často používala na pokrytie ľudských príbytkov. Trávnatá strecha chránila ľudí jednak pred dažďom, ale aj pred nadmerným slnečným žiarením (insoláciou). Nielen živých, ale aj mŕtvych.

Za zmienku stojí napríklad Hora Li, neďaleko ktorej je pochovaný prvý čínsky cisár

Čchjin Š Chwang-Ti (zomrel v roku 210 pred naším letopočtom). Jeho hrobka sa nachádza pod pahorkom, ktorý mal v čase výstavby výšku 115 metrov (dnes už iba 50 metrov). Obvod tejto stavby predstavuje 1,5 kilometra. Celý pahorok bol zatrávnený a zároveň sa na ňom začalo s výsadbou stromov.

Podobným príkladom sú aj hrobky kórejských panovníkov. V bývalom kráľovstve Silla sa nachádza séria hrobiek kórejských panovníkov pripomínajúcich zelené homole.

Tráva sa používala tiež na zatrávnenie striech žijúcich ľudí. Stačí si spomenúť na našich severných susedov (napríklad Island, Škótsko, Švédsko), ale aj južnejších krajín (severná Afrika), kde steblá tráv tvoria základ alebo vlastnú strechu už aj tak dosť jednoduchého obydlia.

V lete príjemne ochladzujú

Dnešný trend budovania trávnatých striech nie je formou návratu do minulosti ani akejsi sentimentálnosti. Je logickým využitím trávnej hmoty (vo forme trávneho drnu, respektíve stebiel tráv) pri "oživovaní" prehriatych striech obydlí, s dopadom na ich energetickú bilanciu a významným psychologickým momentom.

Napokon nemusíme chodiť až tak ďaleko. Steblá trste tvorili základ striech obydlí najmä v južných oblastiach Slovenska. Aj dnešné čárdy, či už v Maďarsku, alebo na našom území, sú pokryté strechami z tejto vodnej trávy.

Majú nielen ekologický alebo environmentálny, ale aj ekonomický charakter. Pri ich výstavbe sa relatívne znižuje podiel vydláždených (betónových, asfaltových) plôch v mestách. Pomerne veľká listová plocha strešných trávnikov viaže kysličník uhličitý a na druhej strane obohacuje vzduch o kyslík. Zároveň sú listy schopné viazať rôzne nečistoty, prachové častice, ale aj ťažké kovy. Taktiež zabraňujú prehrievaniu striech, a tým aj víreniu prachu.

Zelená strecha ruší tzv. termiku, to je vertikálny pohyb prehriateho vzduchu a v ňom obsiahnutých prachových častíc nad plochami striech pokrytých iba štrkopieskom. Čo je však najdôležitejšie, výrazne ovplyvňujú tepelný režim objektov (domov). V lete ich ochladzujú, na druhej strane v zimnom období ohrievajú.

Zároveň pozitívne vplývajú aj na mikroklimatický vlhkostný režim objektov. Ak sú správne inštalované, ich životnosť je prakticky neobmedzená. Okrem toho, že zelené plochy sú aj izolačnými vrstvami (nie trávy, ale použité substráty), pokladajú sa za nehorľavé. Významný je tiež fakt, že spomaľujú odtok vody.

Z ďalších funkcií spomeňme ich estetický a psychologický efekt. Nezanedbateľným pozitívom je i to, že vytvárajú životný priestor pre hmyz a produkujú aromatické vône - najmä vtedy, ak sa trávy kombinujú s inými bylinami.

Skúsenosti zo zahraničia

Obľuba zelených striech v západnej Európe je čoraz väčšia. Existujú dokonca ekologické sídliská, napríklad v Kasseli. Návštevníci Rakúska si zvyčajne nenechajú ujsť príležitosť navštíviť múzeum D. Swarowského vo Wattens neďaleko Innsbrucku, ktorého budova, konkrétne kupola, je pokrytá trávnym kobercom.

Keď hovoríme o trávnatých strechách, nemôžeme obísť ani tvorbu Friedensreicha Hundertwassera. Už v roku 1983 prezentoval model Lúčneho vežiaka na Medzinárodnej výstave v Mníchove, na Novom Zélande postavil dom s trávnatou strechou. Jeho snaha poľudštiť priemyselnú šeď sa ukázala ako správna. Dokázal ju farebne rozveseliť uprostred veľkomesta.

Autor: Norbert Gáborčík