ILULISSAT, BRATISLAVA. Keď v auguste minulého roku ruská miniponorka zapichla na morské dno na severnom póle ruskú zástavu, arktické veľmoci sa nahnevali. Považovali to za provokačné gesto, ktorým Moskva tvrdila, že Arktída je jej.
VIDEO Reuters:
Preteky o túto časť planéty, ktorá sa s roztápaním ľadovcov stáva čoraz lákavejšia, diplomati v stredu schladili. Na konferencii v Grónsku sa dohodli, že severný pól stále nepatrí nikomu.
Nijaké preteky
Zástupcovia Ruska, Nórska, Kanady, Spojených štátov a Dánska potvrdili, že sa budú riadiť dohodou OSN z roku 1982. Tá hovorí, že jednotlivé krajiny majú nárok na morské územie 200 míl (360 kilometrov), ktoré siahajú od ich pobrežia. Stred Arktídy v okolí severného pólu tak zostáva spoločný.
„Pôjdeme podľa pravidiel. Dúfam, že sme vyvrátili všetky mýty o pretekoch o severný pól raz a navždy,“ povedal podľa BBC Per Stig Moller, šéf zahraničia Dánska, ktorému Grónsko patrí.
Narážal tak na kritikov, podľa ktorých jednotlivé krajiny zvyšujú svoje územné nároky v oblasti. K „zlatej arktickej horúčke“ prispievajú aj najnovšie výskumy. Napríklad americká agentúra Geological Survey tvrdí, že na dne Arktídy je ukrytá až štvrtina neobjavených svetových zásob ropy a zemného plynu.
Ich dobývanie sa pritom v krátkej budúcnosti môže stať čoraz prístupnejšie. Podľa vedcov sa arktické ľadovce topia viac a viac. „Ľadu skutočne ubúda,“ povedal pre BBC Simon Belt, profesor na univerzite v Plymouthe po tom, čo na kanadskej lodi prešiel severozápadnú cestu spájajúcu Atlantický a Tichý oceán.
Rovnako oteplenie umožní využívať nové námorné trasy. Slávna severozápadná cesta, ktorej prechod bol v minulosti snom mnohých objaviteľov, je už priechodnejšia.
Sporné nároky
Inkriminované označenie severného pólu ruskou zástavou označil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov na konferencii za nepodstatné. „Je to to isté, ako keď Američania zapichli svoju vlajku na Mesiaci,“ povedal Lavrov.
Podpísanie deklarácie však podľa denníka Guardian nevyrieši spory jednotlivých krajín v oblasti. Podľa zmluvy môžu do 10 rokoch od jej ratifikácie požiadať o územie, ak dokážu, že má nejakú geologickú súvislosť s ich pevninou. Rusi takto požadujú rozsiahlu časť v zóne nikoho, ktorú označujú za pokračovanie Sibíri.
Podobné spory majú aj s Dánmi o Lomonosovov chrbát – 1800 kilometrov dlhé podmorské pohorie. Kanada a Spojené štáty sa zasa naťahujú o nadvládu nad severozápadnou cestou, ktorá spája Atlantický oceán s Tichým.
Konferencia si vyslúžila kritku od environmentálnych združení. Podľa hnutia Greenpeace si päť krajín iba rozdelilo sféru vplyvu v Arktíde. Organizácia apeluje, aby sa viac zaoberali životným prostredím v oblasti.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Autor: vas
