BANSKÁ BYSTRICA. Približne 25-tisíc slovenských ošetrovateľov a opatrovateľov pracujúcich v Rakúsku nervózne čaká, čo bude od júla.
V Rakúsku sa končí 30. júna niekoľkokrát predlžovaná amnestia pre neprihlásených ošetrovateľov zo zahraničia. Ak ju opäť Rakúšania nepredĺžia, Slovákom hrozí, že krajinu budú musieť opustiť.
Posledný mesiac po starom
Tí, čo sa v Rakúsku neprihlásia na úradoch, budú pracovať ilegálne a hrozí im niekoľkotisícová pokuta v eurách a vyhostenie z krajiny. Úrady pripravujú prísne kontroly.
Pre rakúske rodiny znamená zoficiálnenie opatery o ich blízkych zvýšenie výdavkov o 300 eur mesačne, čo si nemôžu všetci dovoliť. A už vôbec nie Slováci.
Zrušenie opatrovateľskej amnestie v Rakúsku a opatrenia vlády pocíti aj Rudo Števuška. Má medzinárodnú licenciu Červeného kríža, ale tú pravdepodobne od 1. júla neuznajú. Aj on by mal svoju prácu zlegalizovať. Ak chce robiť ošetrovateľa, musí prejsť na živnosť a urobiť si doma za sedem až osemtisíc korún zdravotnícky kurz. Opatrovatelia totiž zarábajú menej.
Všetko ostatné mu vybaví rodina, u ktorej pracuje. Odhaduje, že poplatky za sociálne poistenie v Rakúsku a ostatné výdavky zvládne. Predpokladá, že v konečnom dôsledku sa slovenským ošetrovateľom môžu výdavky vrátiť, ak budú mať neskôr nárok na rakúsky dôchodok. Koľko Slovákov rozmýšľa ako tento ošetrovateľ je nemožné odhadnúť. Mnohí sa však môžu rozhodnúť, že zostanú pracovať načierno.
Pochybnosti Rakúšana
Klaus Katzianka, majiteľ rakúskej agentúry Europflege, sa niekoľko rokov špecializuje na zamestnávanie výlučne slovenských opatrovateľov a ošetrovateľov. Hovorí, že bez nich by Rakúsko starostlivosť o seniorov neutiahlo.
„Chceli to regulovať už dávnejšie, ale sami politici a ich rodiny mali ošetrovateľov. Nemohli ich potrestať, aj keď pracovali nelegálne.“
Katzianka je presvedčený, že väčšina rakúskych rodín zvýšené náklady neutiahne a slovenskí ošetrovatelia ich nebudú ochotní dávať zo svojho platu.
Sám je telesne postihnutý a potrebuje pomoc. Na stretnutie prišiel z Rakúska špeciálne upraveným autom na ručné ovládanie. Vyjsť po niekoľkých schodoch mu museli pomôcť dvaja ľudia. Hovorí, že riešenie postavenia ošetrovateľov sa už roky odkladá.
„Teraz sú politici nútení hľadať legálnu cestu. Musia to urobiť, ale nevedia ako. Preto prišli s myšlienkou zrušiť amnestiu na nelegálnu prácu. Je to nereálne, rodiny zdraženie nezvládnu.“ Rakúske médiá ho označujú za novodobého dona Quichota, ktorý bojuje v oblasti zamestnávania zahraničných ošetrovateľov s veternými mlynmi byrokracie.
Opatrovatelia v Rakúsku dva týždne robia a dva týždne sú doma. Existujú dve formy opatrovateľstva. Práca domáceho pomocníka, ktorý nemusí mať zdravotnícke vzdelanie, a práca diplomovaného zdravotníckeho opatrovateľa. Zdravotnícki opatrovatelia zarábajú viac.
60tisícová armáda
Presné čísla neexistujú, ale v Rakúsku pracuje do 60–tisíc zahraničných ošetrovateľov a opatrovateľov z bývalého východného bloku. Slovákov je okolo 25 tisíc, teda viac ako tretina. Niektoré agentúry, ktoré ich zamestnávajú, odhadujú, že v Rakúsku zostane po 1. júli neprihlásených 15 až 20–tisíc Slovákov.
„Keď po 1. júli zvýšené náklady na opatrovanie nezaplatia rakúske rodiny, väčšina Slovákov to nezaplatí. Budú si hľadať inú krajinu, kde to potrebné nie je, v Nemecku, vo Švajčiarsku alebo inde,“ uvažuje Katzianka.
Tvrdí, že nie je proti legalizácii ošetrovateľskej práce. Je proti modelu presadzovanému rakúskou vládou. Nedokáže totiž legalizovať ich prácu, naopak, potrestá chorých Rakúšanov.
„Minister práce Erwin Buchinger povedal, že systém bude fungovať. Dovolím si tvrdiť, že sa mýli. Zrušenie amnestie malo platiť už od januára tohto roku a doteraz sa prihlásilo na rakúskych úradoch len približne desať percent zo 60–tisíc zahraničných ošetrovateľov.“
Rakúske rodiny sú veľmi spokojné so Slovákmi. Problém nie je v tom, že by sme neboli spokojní s vašou prácou. Problém je politický.
Klaus Katzianka, zamestnávateľ slovenských ošetrovateľov
Pracovný deň má 24 hodín
Rudolf Števuška, 48-ročný bývalý záchranár z Kriváňa, neďaleko Detvy, robí už druhý rok ošetrovateľa v rakúskom mestečku Wartberg. Stará sa o 70-ročného muža na invalidnom vozíku, ktorý trpí demenciou.
Pôvodne si išiel oddýchnuť od bývalého zamestnania. Dnes vie, že oddych vyzerá inak. „Takmer 20 rokov som pracoval ako záchranár. Bol som v Kazachstane, v Dagestane. Rok a pol som bol počas vojnového konfliktu v Čečensku. Ako humanitárny pracovník a záchranár som bol v troch juhoslovanských vojnách, pracoval som na vykopávaní masových hrobov v Srebrenici. Poslednou akciou bola vojna v Iraku. Už som mal toho plné zuby,“ zdôvodňuje rozhodnutie odísťdo Rakúska.
Po takmer dvoch rokoch ošetrovania tvrdí, že je to veľmi náročné. Pracovný deň trvá 24 hodín.
„Všetko závisí od pacienta. Ten môj sa budí aj v noci. Má bolesti a kričí hilfe, hilfe. Je jedno, koľko je hodín, vstanem a idem mu pomôcť. Nemôžem ho nechať trpieť“.
Pracovný deň sa začína okolo šiestej ráno. Pripraví chorému mužovi raňajky, hygienu, vymení katéter, dá mu lieky, prenesie ho do vozíka a pokiaľ je to možné, dvetri hodiny spolu komunikujú. Potom si pospí a keď sa prebudí, rituál sa opakuje.
„Vstane a ohlási sa, aby som ho posadil. Venujem sa mu, medzitým navarím obed, naje sa a znovu si zdriemne. Hygienu absolvujeme minimálne tri razy denne.“
Najhoršie sú noci. Pacient sa budí často pre bolesti. Nedávno mu amputovali nohu, a teraz mu hrozí amputácia druhej. „Trpím nespavosťou. Denne spím dvetri hodiny“.
Rudo Števuška za dva týždne v Rakúsku zarobí 750 eur, z toho vždy 50 eur zaplatí šoférovi za cestu. Kým sa po dvoch týždňoch znovu vráti, relaxuje doma v Kriváni pri svojich ružiach.
Števuška z Rakúska nechce odísť, považujú ho tam za člena rodiny. Predtým sa tam vystriedalo za rok desať ošetrovateľov. Krivánčan je tam už takmer dva roky.
„Náš vzťah je úplne rodinný. Je založený na obrovskej dôvere. Nedávno mali prísť ku mne na Slovensko, ale niečo to skomplikovalo. Odložili sme to na neskôr. Máme fantastický vzťah.“
(wm)
Platí rakúska strana
Opatrovatelia v novom pracovnoprávnom modeli získajú sociálne zabezpečenie za 30 eur na mesiac. Čistý mesačný príjem by im mal zostať rovnaký, alebo sa zníži o najviac 30 eur, navyše budú zapojení do systému rakúskeho sociálneho poistenia. „V Rakúsku za 30 eur nemá takéto poistenie nikto. Táto suma je iba časťou zo 140 eur, čo je výška poistného. Zvyšok hradí rakúska strana,“ hovorí Barbora Petrová zo slovenského ministerstva práce a sociálnych vecí.
Obe ministerstvá sociálnych vecí sa dohodli, že budú spolupracovať pri školení ošetrovateľov v odbornej i jazykovej oblasti.
(wm)
Chýbajú im desaťtisíce ošetrovateľov
Hovoríme s KLAUSOM KATZIANKOM, majiteľom rakúskej agentúry, ktorá zamestnáva slovenských ošetrovateľov.
Bojujete proti zrušeniu amnestie pre ošetrovateľov z cudziny. Prečo?
„Sprostredkúvame prácu v Rakúsku pre ošetrovateľov zo Slovenska. V Rakúsku ich pracuje okolo 26tisíc. Je to prospešné pre obe krajiny. Rakúske rodiny Slovákov potrebujú a sú veľmi spokojné.“
Koľko chýba Rakúsku ošetrovateľov?
„Určite 70 až 100tisíc.“
Súčasťou opatrení, ktoré začnú platiť od 1. júla, je aj nutnosť prihlásiť sa v Rakúsku na živnosť, ošetrovateľské kurzy, doklad o vzdelaní, platenie sociálneho poistenia.
„Chceli to regulovať už dávnejšie. Teraz sú politicky nútení hľadať legálnu cestu. Musia to urobiť, ale nevedia ako. Preto prišli s myšlienkou zrušiť amnestiu na nelegálnu prácu. Urobili to tak, že to bude pre rakúske rodiny o 300 eur drahšie. Nezvládnu to.“
Koľko zarábajú slovenskí ošetrovatelia?
„Neplatím pod 50 eur na deň. Nechcem, aby sa opatrenie vlády odzrkadlilo na ich plate. Nemám nič proti tomu, aby ošetrovatelia pracovali legálne, ale nerozumiem, prečo by mali Slováci platiť sociálne poistenie v Rakúsku aj na Slovensku.“
Myslíte si, že po 1. júli zmiznú z Rakúska ilegálni ošetrovatelia?
„Nie. Situácia ostane taká, aká je. Rakúska vláda možno povie v poslednej minúte, ešte nejakého pol roka dáme. Som si istý.“
Ak by ste mali pravdu, rakúske médiá sa budú vlády pýtať, čo spravila, aby systém fungoval a prečo nefunguje.
„Minister povie: prihlásilo sa päťtisíc cudzincov, všetko je v poriadku. Ja poviem, že model nefunguje, pretože sa ich malo prihlásiť 60-tisíc.“
Amnestiu predlžovali už niekoľkokrát. Koľko ošetrovateľov sa zatiaľ prihlásilo úradom?
„Len päť až desať percent.“
Čo bude znamenať zrušenie amnestie pre slovenských ošetrovateľov?
„Ak zvýšené náklady nezaplatí rakúska rodina, väčšina Slovákov to nezaplatí. Budú si hľadať krajinu, kde to potrebné nie je. Rakúsko bude hľadať ošetrovateľov inde. Otázka je, či budú takí kvalitní a spoľahliví. Predpokladám, že tí, ktorí sa neprihlásili na živnosť, 1. júla zrazu neodídu. Tichá amnestia bude pokračovať. Vláda vie, že nie je iné riešenie.“
(wm)
