MOSKVA, BRATISLAVA. Elizabeth z Nigérie sa po dvadsiatich mesiacoch života v „čakárni“ dočkala. Žene, ktorá posledný rok a pol strávila na letisku Šeremetevo v Moskve, včera premiestnili na iné letisko, z ktorého odletela do Nigérie. „Vraciam sa domov,“ povedala pre poľský denník Gazeta Wyborcza, ktorý ako prvý o jej situácii informoval.
Rozlúčka s Šeremetevom
„Ráno po mňa prišli a dali mi putá na ruky. Nedovolili mi zobrať moje knižky ani oblečenie. Jedno kilo – 50 dolárov, oznámili mi,“ opísala Elizabeth pre Gazetu svoju rozlúčku so Šeremetevom, ktoré bolo jej domovom 20 mesiacov.
Jej cestu do Nigérie potvrdila pre SME aj hovorkyňa pobočky Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Viera Sobolevová. Úrad sa podľa nej začal prípadom Nigérijčanky zaoberať na konci minulého roka. Elizabeth (31) zažiadala o štatút utečenca.
Po tom, čo ruské orgány odmietli jej žiadosť o azyl, sa prípad dostal do rúk OSN. „UNHCR ju vypočul a dospel k názoru, že nespĺňa kritériá utečenca a jej žiadosť odmietol,“ povedala Sobolevová.
Pre Elizabeth tak zostávala jediná možnosť ako sa dostať z letiska – cesta domov. Ako povedal pre SME nigérijský konzul v Moskve, dokumenty jej vydali už v apríli. Včera ju premiestnili na iné moskovské letisko, odkiaľ popoludní odletela späť do vlasti. Letenku domov jej zaplatil ruský UNHCR.
Bojí sa návratu
„Elizabeth s tým súhlasila, k odletu do Nigérie sme ju nenútili,“ dodala Sobolevová. Narážala na informácie, že Elizabeth sa návratu domov obáva. Bojí sa, že ju dostihne minulosť, pred ktorou z krajiny utiekla.
Pred prícchodom do Európy, pracovala v Nigérii v nemocnici. Neskôr sa dostala do sekty, ktorá sa venovala čiernej mágii.
Jej príslušníci ju podľa nej nútili okrem iného vypiť jej vlastnú krv. Utiekla im, no bála sa o svoj život.
Niektorých jej súrodencov zabili. Napokon z krajiny utiekla do Nemecka na falošný pas, ktorý jej pomohol vybaviť jeden misionár. Na moskovské letisko sa dostala, keď jej jeden Libanončan sľúbil prácu v Sýrii. Pri prestupovaní na Šeremeteve jej zobral doklady a viac ho nevidela.
Bez nich ju mimo terminálu dva nepustili. Poľský denník informoval, že nigérijské orgány jej po prílete domov sľúbili ochranu. „Tá pani už nie je anonymná osoba, zabezpečíme jej ochranu. Budeme sa zaoberať aj sektou, pred ktorou ušla,“ povedal zdroj Gazety z nigérijskej ambasády vo Varšave, ktorý nechcel byť menovaný.
Život na letisku
„Hovorila mi, že chce ísť kamkoľvek na svete, len nie do Nigérie,“ povedal SME slovenský sinológ Lukáš Petrík, ktorý sa s ňou vlani dvakrát stretol v termináli moskovského letiska. „Mala tam rozložené knižky, rýchlovarnú kanvicu. Myslel som si, že čaká na lietadlo tak deň, dva, no ona tam vtedy bola už osem mesiacov,“ spomína na prvé stretnutie s Elizabeth.
Žena mu okrem svojho príbehu opisovala aj podmienky svojho života na letisku. Žila len z toho, čo vyžobrala, orgány sa podľa jej slov o ňu nezaujímali.
„Dokonca jednu Rusku, ktorá jej nosila jedlo z reštaurácie, pravdepodobne preto vyhodili,“ hovorí Lukáš Petrík. „Povedala mi tiež, že keď išiel cez letisko Putin, zatvorili ju na toaletách,“ dodáva.
Elizabeth tak bola odkázaná len na pomoc druhých. Jeden čaj v medzinárodnom termináli moskovského letiska pritom stojí päť dolárov.
 |
