Režisér Svetozár Sprušanský „nenahnal“ svojich divákov do nedivadelného priestoru po prvý raz. Garáže v priemyselnej časti Prešova dotvorené Dianou Strauszovou poskytli tentoraz „prírodnú“ scénografiu jeho inscenácii Gorkého hry Na dne.
Divák dostáva uprostred akejsi improvizovanej nocľahárne nie každodenný zážitok, nielen pre rusínčinu, ktorá necháva hrdinov „pľandať“ sa medzi šťavnatými replikami. Na Slovensku asi nie je súbor, ktorý by vedel bizarných ľudí z okraja spoločnosti stvárniť autentickejšie.
Ako sa dalo očakávať, Jevgenij Libezňuk bol celkom neopakovateľným zlodejom Vaskom túžiacim po tom, aby ho nejaká žena polepšila. Ľudmila Lukačíková vytvorila svojou Vasilisou ďalšiu v rade svojich suverénnych postáv. Týraná Nataša patrila zasa dojímavej Vladimíre Brehovej.
Aj menej obsadzovaní herci ako Igor Latta dostali však šancu na takmer životné výkony. Spomedzi účinkujúcich si teda môžeme vybrať svojho obľúbeného stroskotanca. Možno práve Lattovho filozofujúceho falošného hráča Satina, svojráznu „feministku“ Kvašňu, ktorú s chuťou zahrala Svetlana Škovranová, apatického Sergeja Hudáka v úlohe Klešča či znecitliveného baróna Bubnova v podaní Jozefa Tkáča. Cynicky komentované úmrtie Kleščovej manželky Anny (Jaroslava Sisáková) patrilo k emočným vrcholom celej produkcie.
Nevyrovnaný rytmus hry sa však nepodarilo celkom zvládnuť, pozornosť divákov ku koncu klesá. Režisér urobil niekoľko praktických škrtov v postavách, zásadným spôsobom však zasiahol predovšetkým do postavy dobrého deduška Luku. Táto postava sa po obsadení mladým hercom Přemyslom Boublíkom stala zhmotnením Sprušanského kritického výkladu človeka, ktorý každého (len) poľutoval.
Boublík celý v bielom určite nepôsobil ako tulák bez papierov, a už vôbec nie ako človek, ktorého život riadne premiesil. Režisér ho aj baraním kožuchom zoštylizoval do podoby naivného i trochu šarlatánskeho Baránka Božieho. Mladý herec pôsobí už svojou slovenčinou v kontexte inscenácie ako zjavenie z iného sveta. Ak by sme sa aj s posunom tejto postavy stotožnili, nie všetky réžiou zamýšľané významy sa dali zo situácií celkom odčítať.
Po skončení predstavenia v ňom môžeme začať všeličo spochybňovať, jedno je však zrejmé: Divadlo Alexandra Duchnoviča sa opäť postaralo o špičkový titul končiacej sa divadelnej sezóny.
Maxim Gorkij: Na dne
Preklad: Valerij Kupka, scéna: Diana Strauszová, kostýmy: Dorota Cigánková, úprava a réžia: Svetozár Sprušanský
Hrajú: Ľudmila Kozmenková, Jevgenij Libezňuk, Alexander Kučerenko, Svetlana Škovranová, Sergej Hudák, Jozef Tkáč, Vasiľ Rusiňák, Vladimíra Brehová, Igor Latta, Jaroslava Sisáková, Zuzana Haľamová, Přemysl Boublík
Premiéra 23. mája 2008 v Priemyselnej hale v Prešove
