- Dobrý deň, polícia.
- Dobrý deň, Marušic, práve sa nachádzam na turistickom chodníku v okolí Pajštúna a chcel by som vám oznámiť, že tu v chránenej krajinnej oblasti jazdia dvaja machri na štvorkolkách a ohrozujú turistov.
- Výborne, že voláte, a v ktorej časti Bratislavy to je?
- Je to v Borinke na žltej značke z Dračieho hrádku na Pajštún.
- Počkajte chvíľočku, prepojím vás.
(...)
- Dobrý deň polícia, ako vám môžem pomôcť?
- Dobrý deň, Marušic, práve som na žltej značke z Dračieho hrádku na Pajštún a tesne než som vás zavolal, tu na chodníku ma skoro zrazili dvaja debili na štvorkolkách, robia tu rachot akoby hora padala a ešte ohrozujú turistov.
- Rozumiem vám, dobre, že nás kontaktujete a kde presne to je?
- Žltá značka v úseku Dračí hrádok, Pajštún.
- V Rači?
- Nie v Rači, v Borinke ako je Dračí hrádok smerom na Pajštún.
- Jááj, ja som počul v Rači, vy hovoríte Dračí... A nejako presnejšie neviete povedať polohu?
- No som na turistickom chodníku, žiaden orientačný bod okrem Pajštúnu a Dračieho hrádku tu nie je (to sú dva hrady, neviem, čo lepšie by chcel), navyše oni už sú kus odo mňa v lese.
- Aha, rozumiem, a dá sa tam dostať autom?
- To je turistický chodník, sem sa autom nedostanete.
- Hmm... Môžem povedať hliadke, ale chytiť ich môžu iba dole na ceste. Ďakujem vám, pekný deň.
- Aj vám pekný zvyšok dňa.
Poučenie na záver: Policajný zbor Slovenskej republiky nie je ľahostajný k osudu našich chránených území a k zachovaniu prírodného bohatstva. Ale, žiaľ, zasahovať môže iba tam, kde vedie cesta.
Autor: Martin Marušic
