BRUSEL, BRATISLAVA. Ilegálna skládka odpadu, ktorá zamorí detské ihrisko a deti skončia v nemocnici. Toxická látka vo veľkej európskej rieke, ktorá za sebou zanechá tony rýb bruchom hore. Pašovanie mláďat tigra bengálskeho. Tieto priestupky by sa vo všetkých štátoch únie mali merať podľa trestného zákonníka.
Europoslanci totiž v stredu schválili normu, ktorá sa na budúci rok stane celoeurópskym zákonom. Robí zo všetkých závažných poškodení životného prostredia trestné činy. Ide hlavne o nevratné konanie ako poškodenie krajiny do tej miery, že nikdy nedôjde k jej úplnej obnove. Ďalej sú to akcie, ktoré budú stáť ľudské životy, spôsobia smrť ohrozených zvierat, alebo úhyn chránených rastlín.
Chcú jednotný prístup
V súčasnosti nie je závažné poškodzovanie životného prostredia vo všetkých štátoch únie trestným činom. Často sa to rieši len rôzne vysokou pokutou pred správnym súdom. Páchatelia takzvaných cezhraničných priestupkov to využívajú. Vžil sa preto aj termín „odpadová turistika“. V stredu schválená norma chce do veci zaviesť jednotný pohľad.
Vzhľadom na roztrieštenosť prístupov v jednotlivých štátoch však bude mať rôzny vplyv. Zatiaľ čo napríklad na Malte, Cypruse, v Taliansku či v Grécku sa očakáva revolúcia, lebo postihy za zničenie krajiny sú tam minimálne, v prípade Švédska, Fínska, Nemecka, ale aj Česka či Slovenska nedôjde k takmer žiadnej zmene. Tresty, väčšinou miliónové pokuty, sa v týchto krajinách považujú za dostatočne efektívne. Slovenské ministerstvo životného prostredia normu víta a nijaké zásadné zmeny neočakáva.
Novinka je zodpovednosť podnikov
Hlavnou zmenou pre Slovensko alebo Česko bude úloha postaviť pred trestný súd firmu. Náš právny poriadok nepozná trestnoprávnu zodpovednosť podnikov. Priestupky proti životnému prostrediu sa teraz riešia len prostredníctvom jednotlivcov. Česi by to radi zmenili do dvoch rokov od vstupu normy do platnosti.
Slovensko má tiež povinnosť zaviesť právnu zodpovednosť podnikov. Podľa exministra spravodlivosti a poslanca KDH Daniela Lipšica ju zatiaľ neplníme, hoci sa to vláda snaží vyriešiť v novele trestného zákona. Za to, že zatiaľ nebola zákonom prijatá trestnoprávna zodpovednosť, môže podľa neho lobing časti podnikateľov. „Prijatá bude, otázka je len, ktorá vláda bude mať odvahu do toho ísť,“ povedal.
Je to nad rámec
Problém vidia niektoré krajiny aj v neprimeranom zasahovaní do ich trestného práva. Napríklad českí europoslanci za ODS hlasovali proti zákonu s odôvodnením, že ide o „ideologicky podfarbený pokus zaviesť celkom novú kategóriu trestných činov a čiastočne europeizovať trestné právo“.
Podľa Lipšica Európsky parlament nemá právomoc hovoriť do trestného práva. Na to musí byť jednohlasné rozhodnutie rady ministrov spravodlivosti, kde každý z nich má právo veta.
Pre to, že únia chce vstúpiť na pôdu trestného práva, kde majú hlavné slovo jednotlivé štáty, sa musela ekologická výrazne meniť. Európska komisia navrhovala jednotné sadzby trestov vrátane najvyššej hranice - až desať rokov „natvrdo“ a pokutu 750tisíc eur.
Tu však Európsky súdny dvor Bruselu odkázal, že na to právomoc nemá. A tak sa zákon musel obmedziť na to, že nechá na každom štáte, aké sadzby a pokuty za zelené trestné činy vymeria.
