tety autogram na ulici a o tých druhých často ani rodina netuší, že pôsobia v médiách.
Niet divu, že ľudia, čo vyrábajú televízny svet, majú niekedy pocit, že skutočným jediným médiom je len to ich. A snažia sa o tom presvedčiť aj svojich divákov.
„Boli sme jediní pri tom! Reportáž z Cannes uvidíte už budúci týždeň!“ avizovala smelo Oľga Záblacká svoj markizácky príspevok o slovenských filmároch v Cannes. Bola hrdá. Veď režisér Slepých lások Juraj Lehotský bol v prestížnej sekcii Dva týždne režisérov a ich producenta Marka Škopa zas vybrali medzi mladých nádejných producentov - a len Markíza bola pri tom.
Áno, kým STV je práve zaneprázdnená vrelým vítaním gerontokratov, treba súkromnú televíziu chváliť, že sa vybrala do Cannes.
Celkom isto nebola Markíza ani jediné slovenské médium „pri tom“, ani jediná televízia „pri tom“, ktorú Slováci sledujú.
Česi sa tento rok do prestížnej sekcie nedostali, no Česká televízia si reportáž zo Slepých lások v Cannes natočiť prišla a okamžite ho odvysielala v spravodajstve.
Náš denník zas „pri tom“ mal redaktorku, ktorá - napriek tomu, že noviny sú neporovnateľne pomalšie médium ako televízia - plnila stránky SME o tejto veľkej udalosti.
Keďže mi opäť raz televízia pripomenula, ako to chodí (kto nie je na slovenskej obrazovke, neexistuje), idem rýchlo nakrútiť videokomentár k tomuto stĺpčeku a zavesiť ho na internetovú stránku SME. Bude exkluzívny: ako jediná som pri tom nebola.
