PRAHA, BRATISLAVA. Poľské územné nároky ešte z čias vzniku Československa zmenia českú hranicu. Praha uznala, že Poliakov ukrátila o 369 hektárov územia a súhlasila s ich vrátením. Informáciu priniesol server aktuálně.cz.
Spor Československa s Poľskom o historické územie Těšínska krajiny riešia od roku 1920. Na urovnanie sporu v roku 1958 pritlačil Sovietsky zväz, ktorý chcel, aby bola hranica menej členitá a ľahšie strážiteľná. Poliaci po páde železnej opony žiadali vrátiť územie, o ktoré boli obraní neprávom. Ich nárok definitívne uznala až súčasná vláda.
„Ponúkli sme Poliakom finančné vyrovnanie, ale to odmietli. Tak sme vybrali územia, kde nás to bude najmenej bolieť,“ povedal SME Vladimír Řepka z českého ministerstva vnútra.
Historické územie Těšínska si Česi nechajú, nenašli na ňom časť, ktorej by boli ochotní sa vzdať. Zmeny sa tak budú týkať všetkých krajov po celej dĺžke hranice s Poľskom.
Kraje sa boja poľského uhlia
Ministerstvo vnútra vybralo viacero miest, prevažne lesov a polí. Ich zoznam tají, definitívne o nich rozhodne vláda.
Najväčšou odovzdanou plochou má byť 43 hektárov lesa vyše 250 kilometrov od Těšínska na česko-nemecko-poľskom trojmedzí. Denníku SME to potvrdil starosta blízkej obce Kunratice František Vrátný. Obyvatelia Kunratíc podľa neho výmenu odmietajú a obávajú sa, že im bude škodiť ťažba uhlia a elektráreň tesne za hranicami.
„Poľská elektráreň nám už v minulosti zničila lesy a rybníky pre kyslé dažde. Už je to lepšie, ale prach z hlušín nám stále zamoruje vzduch. A s posunom hranice sa haldy ťažobného odpadu k obci priblížia,“ povedal Vrátný.
Hajtman nevie, kohobráni
Za Kunratice sa postavil aj Petr Skokan (ODS), hajtman Libereckého kraja, v ktorom obec leží. Hranicu Poliakom nedáme, tvrdil Skokan na tlačovej konferencii cez týždeň.
„Využijem aj našich ministrov vo vláde, aby sme to zmenili. Dúfam, že si naše stanovisko nevypočujú iba preto, aby si odškrtli formálnu povinnosť,“ povedal SME Skokan. Na názov obce si najskôr nevedel spomenúť, pripomenul mu ju až jeho poradca.
Územné vyrovnanie s Poľskom po prvej svetovej vojne sa dotklo aj Slovenska. Poliaci získali aj časť Oravy a Spiša.
Hranice Slovenska a Poľska sa menili viackrát. K poslednému posunu prišlo v roku 2005. Po vzájomnej výmene územia sa hraničná čiara skrátila o 21 metrov.
Poľské nároky
Spor o Těšínsko vznikol po rozpade RakúskoUhorska. Rozdelili ho približne na polovicu.
V roku 1938 Poľsko časť Českého Těšínska anektovalo. Po vojne sa hranice obnovili.
Územie bohaté na zásoby uhlia definitívne rozdelili dohodou v roku 1958.
