BRATISLAVA. Neprejde deň, aby sa na Slovensku nestratilo dieťa. Hoci väčšinu z nich sa na Slovensku darí objaviť a mnohé zo zmiznutí sú len mladíckou nerozvážnosťou, mementom je niekoľko prípadov maloletých, ktorých polícia a rodičia hľadajú už niekoľko rokov. Práve na zajtra je vyhlásený Medzinárodný deň nezvestných detí.
Stále bez stopy
Posledný je prípad 13ročnej Niny Belicovej z Bratislavy, ktorá je nezvestná od utorka 20. mája. Informácie o nej odvysielala či zverejnila väčšina slovenských médií, zatiaľ bezvýsledne. Tým, čo pre Ninu teraz prežívajú ťažké chvíle, dáva nádej policajná štatistika. Percento úspešnosti nájdenia nezvestných detí je totiž vysoké. Zo 731 nezvestných detí v roku 2007 bolo vypátraných spolu 713 maloletých. Zmiznutia sú často dôsledkami rodinných kríz, len malá časť prípadov patrí do kategórie záhadných zmiznutí, keď aj po rokoch chýba motív, stopa aj akékoľvek vysvetlenie.
Aj trinásťročná nezvestná dievčina podľa jej tety Nikol Dudovej v poslednom období prežívala ťažké obdobie. „Jej mama s terajším partnerom odišla do ďalekého zahraničia.“ Nina to ťažko niesla. Našťastie jej zostala stará mama, u ktorej býva od svojich dvoch rokov. „Zatiaľ o nej nemáme nijaké nové informácie, žiadnu stopu.“
Nina v poslednom období prejavovala vzdor k všetkým autoritám. „Zdá sa, že takto riešila nepriazeň osudu, ktorý ju postihol,“ hovorí teta. V zložitej situácii našla spriaznenú osobu v nevlastnom bratovi Borisovi, ktorý má 22 rokov a zmizol v rovnaký deň ako Nina. Jej teta pripúšťa, že by mohli byť spolu.
Nina pred zmiznutím napísala blízkym lístoček na rozlúčku. „Mal taký melodramatický obsah,“ hovorí Dudová. Lúčila sa so všetkými blízkymi.
Teta priznáva, že prežíva zvláštne, zmiešané pocity. „Na jednej strane som na ňu nahnevaná, za to nezodpovedné správanie, na druhej strane ju túžim objať, lebo chápem, akú ťažkú životnú situáciu prežila.“
Každý deň tri deti
Nina je jedno z 321 nezvestných detí, ktoré od začiatku roku nahlásili na políciu. Každý deň sa podľa Jozefa Kromerinského z policajného prezídia stratia priemerne tri deti. Považuje to za alarmujúce číslo. Ako dopadne Ninin príbeh, si nikto netrúfne odhadnúť, hoci aj v jej prípade sa objavujú motívy typické pre väčšinu zmiznutí.
Kromerinský hovorí, že najčastejšie je za tým túžba detí po dobrodružstve, snaha osamostatniť sa a nezhody v rodine.
Po neustálom raste počtu nezvestných detí od roku 2000 sa trend zastavil pred dvomi rokmi. „Za roky 2006 a 2007 evidujeme nepatrný pokles,“ hovorí Kromerinský.
Staré prípady
Sú tu však aj rodičia, ktorí pátrajú po deťoch roky. Najdlhšie nezvestný je Ľuboš Bednár z Púchova, ktorý sa stratil v roku 1988. Dnes by mal 24 rokov.
Mediálne najznámejší je prípad Martina Kollára z Banskej Bystrice, po ktorom pátrajú sedem a pol roka. Stratil sa na ceste z futbalu, naposledy ho videli v trolejbuse. Práve jeho rodičia založili na pomoc nezvestným občianske združenie Hope.
„O Maťkovi nemáme nijaké nové informácie,“ hovorí jeho mama Bronislava Kollárová. Napriek dlhému času a skutočnosti, že za rozhodujúci čas je považovaných prvých 48 hodín po zmiznutí, ešte stále s manželom nestratili nádej. „Skutočne platí, že nádej zomiera posledná.“
Kollárová si myslí, že pre rodičov, ktorí hľadajú dieťa, je najdôležitejšia súdržnosť. „Popri pozitívnych ohlasoch sa stretnete aj s mnohými negatívnymi,“ upozorňuje. Za dôležité považuje, aby boli rodičia pri hľadaní svojho dieťaťa aktívni a nestrácali čas jeho hľadaním cez veštice a astrológov.
Šťastie je pri hľadaní nezvestného dieťaťa dôležité
Nádej, že sa nezvestné dieťa nájde, je vždy. Tvrdí to v rozhovore pre SME JOZEF KROMERINSKÝ z policajného prezídia.
Dajú sa nezvestní rozdeliť do nejakých kategórií?
„Asi do dvoch. V tej prvej sú osoby, ktoré dobrovoľne odišli z miesta trvalého bydliska v úmysle sa ukrývať alebo zariadiť si život po svojom. Vyhýbajú sa svojmu okoliu aj polícii a pátranie je zložité.“
A tá druhá kategória?
„Tam patria nezvestní, ktorí sú nie vlastnou vinou ,vytrhnutí' z rodinného prostredia a očakávajú pomoc od príbuzných alebo aj od polície. Tieto osoby môžu byť ohrozené na živote alebo na zdraví.“
Ako ich pri vyšetrovaní do týchto kategórií zaraďujete?
„Na začiatku pátrania je to veľmi zložité, riadime sa informáciami o osobe a prostredí, v ktorom sa pohybovala.“
Je nejaký čas, po ktorom je už ťažké nájsť nezvestné dieťa?
„Nie je. Sú prípady, keď dievčina odišla z domu vo veku 16 – 17 rokov a vrátila sa domov po štyroch až piatich rokoch. Jedna dokonca aj s rodinou a so svojím synom.“
Nakoľko je pri pátraní dôležité šťastie a náhoda?
„Sú veľmi dôležité pri každom prípade. Dôležité sú všetky relevantné informácie k nezvestnej osobe, ktoré umožňujú vytvárať nové verzie a po ich preverení aj vypátrať osobu. Dôležitá je pomoc verejnosti, teda ak videli niekde osobu, ktorá je nezvestná, aby poskytli informácie polícii.“
Zneužíva deti často podsvetie?
„Týka sa to iba nepatrného percenta. Stávajú sa prípady, keď mladé dievčatá odchádzajú za prácou do zahraničia ako servírky či hostesky a až v zahraničí sa dozvedia, že budú zneužívané na iné služby.“
Niektorí rodičia hovoria, že informácie polícii poskytujú, ale polícia ich dostatočne neinformuje o svojich zisteniach.
„Spolupráca rodičov a polície je potrebná počas celého procesu pátrania. To, že polícia neinformuje o každom kroku, je prirodzené. Sú rodičia, ktorí sa takmer vôbec nezaujímajú o nezvestné dieťa, a sú rodičia, ktorí očakávajú od polície, že všetky sily nasadia iba na ich prípad.“
Je presne určené, ako často sa polícia s rodičmi nezvestného dieťaťa musí stretávať?
„Nie je to striktne dané. Je na každom rodičovi, aby prejavil záujem o svoje dieťa a informoval sa, lepšie povedané spolupracoval s políciou, prípadne sa spoločne dohodli, akým smerom sa môže pátranie pohnúť.“
V Česku chcú mať výstražný systém
Pri pátraní po nezvestných deťoch sa v zahraničí osvedčil výstražný systém, ktorý hneď po zmiznutí cez médiá zapojí do hľadania celú spoločnosť. Česi ho chcú mať možno od budúceho roku, Slováci si počkajú na výsledky.
Pri hľadaní nezvestného dieťaťa sú podľa policajných odborníkov najdôležitejšie prvé hodiny po zmiznutí. Vtedy je najväčšia šanca na úspech.
V Spojených štátoch, vo Veľkej Británii a Francúzsku využívajú aj špeciálny výstražný systém.
Používa sa v prípadoch, keď je dôvodné podozrenie, že nezvestné dieťa by mohlo byť v ohrození života, alebo bolo unesené. Okamžite po jeho zmiznutí sa správa o zmiznutí a popis dieťaťa objavia vo všetkých televíziách, rádiách a na diaľničných informačných tabuliach.
Špeciálny výstražný systém budú pravdepodobne už na budúci rok využívať kriminalisti v Českej republike, píše sa vo včerajšom vydaní denníka Mf Dnes.
Myšlienku výstražného systému neodmieta ani slovenský minister vnútra Robert Kaliňák. Slovensko si však najprv chce preveriť, ako sa jeho fungovane osvedčí v Česku.
Využitie výstražného systému si vedia predstaviť aj v našich televíziách. „Angažovanosť médií v takýchto prípadoch považujeme za mimoriadne dôležitú,“ povedala hovorkyňa televízie Joj Tatiana Tóthová. „Vo vzťahu k vysielaniu to však otvára veľa procesných otázok, ktoré by museli byť zodpovedané.“
