Najmä v severných oblastiach treba ešte najmenej do konca mája chrániť vysadené priesady priesvitnými polyetylénovými vrecami. Môžu sa totiž podchladiť do takej miery, že neotužené rastlinky vyhynú, v lepšom prípade budú zaostávať v raste a vo vývoji, pričom poskytnú nižšiu úrodu plodov. Navyše, budú náchylnejšie na hubové ochorenia, ktoré často zničia celý porast.

Každý majiteľ záhradky, aj okrasnej, by si mal vyhradiť aspoň malú plochu na pestovanie čo i len niekoľkých rajčiakov. Môže potom porovnávať chuť čerstvo odtrhnutých plodov s tými, čo sa predávajú v supermarketoch. Tie sa totiž šľachtia na umelé dozrievanie a tvrdú konzistenciu, aby vydržali prevoz a čakaciu lehotu predaja. Nikdy preto nebudú mať chuť skutočných rajčiakov.

V drsnejších klimatických podmienkach je dôležitá dostatočná hĺbka ponorenia stonky nad koreňmi do pôdy, a to najmenej 0,1 až 0,2 metra. Na nej sa totiž vytvoria prídavné korene, ktoré zásobujú rastliny vlahou a živinami.

Rajčiak má len obmedzenú koreňovú sústavu. Úplne mu preto postačuje pohnojenie výsadbovej jamky s rozmerom rýľa a hlbokej na dva rozmery rýľa lopatou kompostu a lyžicou kombinovaného hnojiva. K jednému až dvom kolíkom a do jednej jamky môžeme vysadiť aj dve až tri priesady. Skupinky rastlín majú byť rozmiestnené na väčšiu vzdialenosť, aby na ne celý deň svietilo slnko. Vyžadujú si totiž "hlavu na slnku a nohy vo vode".

To znamená, že na povrch pôdy medzi rastlinami bezpodmienečne nastieľame hrubú vrstvu slamy, sena, trávy alebo vytrhanej buriny. Zavlažujeme len ku koreňom každej rastliny. Dôležitá je tiež ochrana pred hubovými chorobami. Každý list, podozrivý z napadnutia patogénom, odtrhneme.

Rastliny pravidelne striekame meďnatými prípravkami. Nezabúdame z pazúch listov vyštipovať výrastky, aby sme podporili rast a kvitnutie vyšších odrôd. Na nižších odrodách môžeme rozkonárenie ponechať.

Autor: Zoltán Bedrna