Klasika, fantasy, sci-fi, romantické, erotické, historické, trilery, detské, mládežnícke, vzdelávacie - niet žánru a pomaly už ani titulu, ktorý by ste nevedeli nájsť aj v audioformáte. Vypočuť si môžete texty od Jane Austenovej či Jacka Kerouaca, Annu Kareninovú aj Becketovo Čakanie na Godota, jazykové i manažérske príručky a kurzy.

Teda v angličtine.

Na Slovensku sa audioknihy začínajú rozvíjať zatiaľ len pokusne. Jedným z prvých, komerčne nie veľmi úspešných pokusov bola nahrávka románu Vtáky v tŕni Colleen McCulloughovej.

Zatiaľ len bestsellery

Vlani v novembri prezentoval audioverziu svojej knihy Eskorta Michal Hvorecký. Vydalo ju české vydavateľstvo Tympanum v spolupráci so Slovenským rozhlasom, ktorý knihu nedávno sám odvysielal. Z jeho stránky si pravidelné čítania na pokračovanie možno aj prehrať.

Na vianočný trh ponúklo prvé štyri tituly aj vydavateľstvo Ikar. "Žijeme v uponáhľanom čase. Aj tí, ktorí knihy milujú, majú na ne čoraz menej času," vysvetľuje PR manažérka Ikaru Mária Lešková. V prvej sérii edície Knihy na počúvanie vydali román Táne Keleovej-Vasilkovej Modrý dom, Alchymistu brazílskeho autora Paula Coelha, Zlatý kompas Philipa Pullmana a prvý diel z kníh J. K. Rowlingovej - Harry Potter a kameň mudrcov, teda všetko bestsellery. Napriek tomu sa z nich dosiaľ predalo len niekoľko sto kusov.

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ sa zatiaľ nechystá vydávať audioknihy. Jeho riaditeľ Martin Chovanec si myslí, že slovenský trh je na to jednoducho primalý.

V Česku je situácia podobná ako u nás: "Nebudem tajiť, že hranicu predaja nad tisíc kusov prekročia skutočne len nahrávky veľkých knižných bestsellerov," hovorí Karel Černošek, konateľ vydavateľstva Tympanum, ktoré sa špecializuje na vydávanie audiokníh.

Najväčší záujem je podľa Ikaru zatiaľ o nahrávku Alchymistu. Potvrdzuje to aj predavačka v jednom kníhkupectve na sídlisku. Hovorí, že ľudia majú záujem počúvať skôr niečo náročnejšie, nie ženskú prózu. Ani juniori, ktorým bola primárne určená nahrávka Harryho Pottera, si ešte na audioknihy nezvykli.

Záujemcov odrádza možno vyššia cena. V zahraničí zaplatíte za knižnú a audioverziu titulov približne rovnako. U nás si Modrý dom na papieri kúpite za menej ako 200 korún, jeho audioverzia vás však vyjde takmer na 500 korún. V neprospech rozšírenia tohto segmentu pôsobí aj súčasná sadza DPH. Na knihy bola znížená na 10 percent, pri audionáhrávkach zostala na úrovni 19 percent.

Herci za mikrofónom

V prospech rozšírenia audiokníh v Amerike hovoria predovšetkým vzdialenosti, ktoré musia mnohí denne prekonávať autom.

Audiokniha však nemusí byť východisko z časovej núdze čitateľov, ale môže predstavovať pridanú hodnotu. "V istom zmysle som mal vďaka audionahrávke autentickejší zážitok z mnohých kníh," hovorí kníhkupec Karol Fajth. Podľa neho, ak sa má na trhu presadiť audioliteratúra, tak si musí jej vydavateľ postaviť tie najvyššie kritériá kvality. "Len prečítať text, to je nič. Herci musia knihe prepožičať nielen svoj hlas, ale aj obrovský talent," myslí si Fajth.

Na Alchymistovi ľudí láka aj interpretácia Mariána Geišberga. Modrý dom si nahovorila samotná autorka Táňa Keleová-Vasilková. Na tento krok sa dala možno inšpirovať aj Helen Fieldigovou, ktorá zasa nahovorila svoj Denník Bridget Jonesovej.

Podobné rozhodnutie môže byť síce marketingovo zaujímavé, ale aj dvojsečné. Autorský, teda z definície nedokonalý, neškolený prednes radi

odpustíme v rámci polhodinovej autogramiády. Čo však pri niekoľkých hodinách počúvania? Zlatý kompas nahovoril Marián Labuda ml., slovenskú verziu Harryho Pottera nahral Marek Fašiang, ktorý túto hlavnú postavu dabuje vo filme.

Špičkový interpret Robert Roth je za nahrávkou Hvoreckého Eskorty. "Bál som sa hlavne pátosu a intonačných "farbičiek". Robo však šiel po zmysle textu, tri týždne na tom drel," hovorí Michal Hvorecký. Réžiu tejto nahrávky robil Robert Horňák. Pripúšťa, že pre neho sú príťažlivejšie rozhlasové hry, do ktorých môže vložiť svoju kreativitu pri vytváraní zvukového prostredia. "Pri čítanej knihe je hlas herca jediným vyjadrovacím prostriedkom. Hudba zaznie zvyčajne len na úvod či ako jingel medzi kapitolami," pripomína.

Krátené i nekrátené

Audioknihy sa nahrávajú krátené i nekrátené. V "abridged" forme môže mať kniha tri až šesť hodín. Kompletne - od obalu k obalu - aj dvadsať. Skracovanie textu si robia občas samotní autori, inokedy editori. "Vypúšťajú sa tie časti, ktoré sú z pohľadu príbehu vatou. Keď človek knihu počúva, je to iné, ako keď si ju sám číta," hovorí Fajth.

Celkom inak sú skracované takzvané čítanky, ktoré pomáhajú pri výučbe cudzích jazykov. V takomto prípade sú texty prerozprávané podľa určeného stupňa jazykovej zdatnosti, spravidla sa vydávajú v šiestich úrovniach, od základnej až pokročilú.

CD či mp3

Kým knihy nahrané klasicky ako CD vyžadujú často osem i štrnásť nosičov, v formáte mp3 stačí jedno CD aj na osemhodinový román. Vydavateľstvu Tympanum sa zdal formát mp3 pre audioknihy ideálny a stavili naň. Čoskoro však zistili, že nie je medzi ľuďmi taký rozšírený, ako si mysleli. "Éra audiokaziet je síce už preč, ale éra mp3 ešte celkom nenastala," hovorí Černošek. Knihy totiž počúvajú ľudia najmä v autách, práve tam mp3 prehrávače často ešte chýbajú.

Aj v anglosaskom prostredí sú pri prechode na mp3 konzervatívni. Väčšinu poslucháčov navyše tvorí stredná a staršia generácia, ktorá môže mať voči tomuto formátu aj isté predsudky.

Celkom v plienkach je aj sťahovanie kníh z internetu. "Bude ešte chvíľu trvať, kým sa ľudia naučia, že na internete sú nielen veci zadarmo, ale aj za rozumnú cenu," hovorí Černošek.

Aj tento trh je v zahraničí oveľa rozvinutejší, na stránkach typu www.audible.com si môžete za poplatok stiahnuť knihu, akú len chcete.

"Najväčší úspech máme s detskými knihami. Zákazníkov sme získali tým, že sme im zvukové knihy pustili v predajni. Nevedia si ich totiž predstaviť," hovorí Karol Fajth z predajne EuroBooks, ktorá ponúka zahraničnú literatúru. Dodáva, že v obľube je stále aj Agatha Christie.

Aj pre nepočujúcich?

Vydavateľstvo Ikar hlási, že cestou audionahrávok sa môžu zoznamovať aj zrakovo postihnutí ľudia. Pre túto skupinu však komerčné nahrávky nateraz nepredstavujú významný prínos. "Zatiaľ to veľmi nevyužívajú, sú dosť drahé," hovorí predseda Zväzu nevidiacich a slabozrakých Branislav Mamojka.

Nevidiaci si totiž audioknihy požičiavajú zadarmo. Vydáva ich pre nich Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči vo vlastných štúdiách.

Svoj hlas knihám dávajú poväčšine východoslovenskí umelci ako Beáta Drotárová či Igor Makovický, občas aj Alfréd Swan. Podľa Milana Heimschilda, vedúceho oddelenia zvukových štúdií SKN, majú v archíve už viac ako 4600 titulov, ročne im pribudne asi 150 až 200 audiokníh vrátane úplných noviniek, akou bol posledný diel potterovskej série. Z digitálnych nahrávok potom pripravujú 10 až 20 kópií, ktorými zásobujú sieť asi tridsiatich knižníc na Slovensku s oddeleniami zvukovej knihy.

Nevidiaci si môžu knihy vypožičať aj poštou, prípadne stiahnuť si ich z internetu. SKN ako špecializovaný vydavateľ využíva výnimku z autorského zákona, takže za práva nemusí platiť. "Z toho mora, čo máme k dispozícii v našej knižnici, je to len kvapka," hovorí o ponuke komerčných audiokníh Milan Heimschild.

n

Knihy na počúvanie majú ešte jednu funkciu, ktorú nemožno podceňovať. "Keď človek príde večer domov unavený, chce pri niečom príjemne zaspať," hovorí Fajth.

Audioknihy sú síce u nás drahé, ale stále lacnejšie ako prášky na spanie.