Max Planck si veľmi rýchlo uvedomil genialitu Alberta Einsteina. V lete 1913 za ním prišiel spolu s Waltherom Nernstom do Zürichu, aby mu ponúkol členstvo v Pruskej akadémii vied a výhodné miesto na berlínskej univerzite; Einstein mal mať horentný plat a nijaké vyučovacie povinnosti, iba právo prednášať podľa svojich predstáv.

Thomas Levenson v knihe Einstein v Berlíne v ich návšteve videl podobenstvo príbehu o troch kráľoch. Nernst, malý, zavalitý, smiešny, do seba zahľadený človiečik, bol brilantný chemik. Planck, vysoký, štíhly, v okuliaroch, s parádnymi fúzmi a dokonale elegantným správaním, bol objaviteľom kvantovej teórie a najváženejším nemeckým fyzikom.

Einstein si vyžiadal čas na rozmyslenie do nasledujúceho rána. Obaja ctihodní páni mali prísť na stanicu; keď bude držať biele ruže, nepôjde, červené znamenali súhlas. Ráno mal v rukách červené ruže (podľa iného historika, Roberta Jungka, mával bielou šatkou). Planckovi sa splnil jeden z jeho snov. Okrem Einsteina mal pri sebe v Berlíne aj ďalšie nastupujúce hviezdy fyziky, akými boli Max von Laue alebo Lise Meitnerová.