Hnutie za demokratické Slovensko, od roku 2003 s prívlastkom Ľudová strana, vidí samé seba ako stranu štátotvornú. Iní zas vravia, že dnešné samostatné Slovensko je úspešné nie vďaka HZDS, ale napriek HZDS.
Nech je to ako chce, príbeh samostatného Slovenska nie je možné rozprávať bez príbehu o HZDS. Práve pod taktovkou dlhoročného a jediného predsedu hnutia, Vladimíra Mečiara, sa totiž odvíjala slovenská časť procesu rozdelenia Česko-slovenskej federatívnej republiky na dva samostatné nástupnícke štáty.
Časy kedy bolo HZDS naozaj štátostranou sa však v roku 1998 skončili a Hnutie strávilo nasledujúce dve volebné obdobia v opozícii. Stenčené niekoľkonásobnými štiepeniami a úbytkom voličskej základne sa však v roku 2006 opäť stalo vládnou stranou. V kabinete Roberta Fica má však len dvoch ministrov a jeho vplyv na dianie v krajine zodpovedá 8 percentám voličských hlasov, ktoré Hnutie vo voľbách v roku 2006 získalo.
História HZDS je históriou štiepenia Jediným človekom, ktorý je vo vedení HZDS od jeho založenia až po dnes, je doteraz jediný predseda Hnutia Vladimír Mečiar.
V roku 1991 vyústili vnútorné problémy VPN do vzniku platformy nespokojných poslancov s názvom VPN - Za demokratické Slovensko. Z platformy sa stala v máji 1991 nová politická strana Hnutie za demokratické Slovensko.
Jedným z najbližších Mečiarových spolupracovníkov bol v tom období Milan Kňažko, ktorý v emotívnom televíznom vystúpení obvinil Koordinačné centrum VPN zo snáh o cenzurovanie príhovoru predsedu vlády Mečiara. Odštartoval tak rast Mečiarovej popularity, ktorá stúpala raketovou rýchlosťou a nezastavilo ju ani odvolanie predsedu HZDS z postu predsedu slovenskej vlády, ktorú po prvých slobodných voľbách tvorila koalícia VPN, KDH a Demokratická strana.
Najväčšie kauzy HZDS Zmarenie vyšetrenia únosu Michala Kováča mladšieho udelením prezidentských amnestií Vladimírom Mečiarom Zmarenie referenda o vstupe Slovenska do NATO a priamej voľbe prezidenta Škandalózne prevody pozemkov reštituentov vo Veľkom Slavkove
Vo voľbách v roku 1992 však Hnutie za demokratické Slovensko zvíťazilo a jeho predseda sa stal opäť predsedom vlády. V Slovenskej národnej rade malo HZDS 74 mandátov a SNS pripadlo vo voľbách 15 kresiel, čo neskôr stačilo na ústavnú väčšinu. V roku 1993 totiž vzniklo samostatné Slovensko a HZDS získalo prívlastok štátotvornej strany.
Nové inštitúcie, nová ústava, nové zákony, to všetko vznikalo v hlavách Hnutia, medzi ktoré patrili politici ako Michal Kováč, Ivan Gašparovič, Augustín Marián Húska, Rudolf Hofbauer, Katarína Tóthová, či Oľga Keltošová.
Valec zo Zlatej Idky O tom, ako si budúcnosť na Slovensku jeho predstavitelia predstavujú, sa verejnosť dozvedela vďaka zvukovému záznamu zo zjazdu Hnutia v Zlatej Idke v roku 1993, v ktorom Mečiar prirovnal HZDS k valcu, ktorý všetko zvalcuje.
V práci však bolo hnutie opäť prerušené. V roku 1994 bol totiž Mečiar opäť z postu premiéra odvolaný. Tentoraz sa o to postarali nespokojní poslanci HZDS združení okolo Jozefa Moravčíka a Milana Kňažka. Ten v protiklade s rokom 1991 vyhlásil, že je to práve predseda HZDS, ktorý používa lož ako pracovnú metódu. Opozičné strany KDH, SDĽ a Maďarská koalícia však spolu s hlasmi odídencov z HZDS, ktorí založili Demokratickú úniu, na jar roku 1994 nielen odvolali Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády, ale sa aj zaviazali vypísať predčasné voľby na jeseň toho istého roku.
Vo voľbách 1994 opäť zvíťazilo HZDS a v decembri sa Mečiar stal premiérom po tretí raz, aby vo svojom kresle vydržal celé funkčné obdobie. Počas rokov 1994 - 1998 sa tak opäť všetko podstatné v štáte dialo pod taktovkou HZDS, ktoré do koalície pribralo dve menšie strany SNS a Združenie robotníkov Slovenska.
Slovensko sa v tomto období dostalo do medzinárodnej izolácie, prakticky bolo vylúčené z procesov rozširovania Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, členstvo v ktorých si HZDS kládlo za ciel. Rovnako aj ekonomicky bolo Slovensko ďaleko za svojimi susedmi, mohla za to nielen privatizácia štátneho majetku založená na národnom, kamarátskom a straníckom princípe, ale tiež absencia akýchkoľvek reforiem a silný vplyv štátu vo všetkých ekonomických oblastiach.
Spasiteľ alebo kriminálnik? Predvolebné sľuby HZDS (2006) zachovať reformu dôchodkového sporenia no vstup do druhého piliera zdobrovoľniť zvýšiť zdroje pre rozvoj vedy, aby sa dosiahlo podielu 1,5 % HDP v roku 2010
Vláda HZDS v rokoch 1994-1998 rozdelila Slovensko na dva politické tábory - odporcov a prívržencov Vladimíra Mečiara. Kým pre jedných bol spasiteľom a miláčikom, tí druhí ho podozrievali z krytia najhorších kriminálnych činov vrátane únosu občana Slovenska tajnou službou štátu do Rakúska.
Proti Mečiarovi sa v tomto období postavil aj ďalší z jeho blízkych spolupracovníkov, prezident republiky Michal Kováč.
Práve pre štýl vládnutia vlády v rokoch 1994-1998, v ktorej malo HZDS dominantné postavenie, mali parlamentné voľby v roku 1998 zvláštnu príchuť rozhodnutí, v ktorých ide o všetko. Predchádzala im celospoločenská aktivizácia zo strany opozície aj tretieho sektora. HZDS bolo v tomto období na vrchole svojej slávy. Mohlo si dovoliť masívnu kampaň za účasti zahraničných celebrít v réžii svojho dvorného kampaniera Fedora Flašíka.
Výhra, ktorá priniesla krutú prehru Napriek tomu, že HZDS voľby 1998 vyhralo, stalo sa porazeným. Svoje víťazstvo nedokázal Vladimír Mečiar pretaviť do zostavenia vlády a Hnutie sa ocitlo v opozícii, kde zotrvalo osem rokov a prežilo niekoľko ďalších štiepení. Ohrdnutý Ivan Gašparovič založil potom ako sa dozvedel, že HZDS s ním už neráta novú stranu Hnutie za demokraciu a v roku 2003 sa stal prezidentom republiky. O prezidentské kreslo sa uchádzal v roku 1999 aj Vladimír Mečiar v priamej voľbe ho však porazil Rudolf Schuster.
Ani voľby v roku 2002 nepriniesli HZDS očakávaný úspech. Hoci hnutie opäť vyhralo, aj keď so slabším výsledkom ako v roku 1998, vládu zostaviť nedokázalo. Prizvanie Vladimíra Mečiara do vlády bolo pre všetky ostatné parlamentné strany tabu.
Neúspech priniesol ďalšie štiepenie. V roku 2003 Hnutie opustili jedenásti poslanci na čele s Vojtechom Tkáčom, ktorí vytvorili Ľudovú úniu. Bol medzi nimi aj Ivan Krajči, niekdajší minister vnútra, ktorý sa podpísal pod zmarené referendum o vstupe Slovenska do NATO a o priamej voľbe prezidenta.
Rok 2006 - opäť pri moci, aj keď len trochu Z izolácie paradoxne vyviedol HZDS najslabší volebný výsledok v dejinách Hnutia. Vo voľbách v roku 2006 získalo HZDS len 8 percent hlasov a dostalo pozvánku vytvoriť koaličnú vládu so stranou Smer a SNS. V povolebnej eufórii sa strana dokonca prihlásila k odkazu roku 1992, kedy naštartovala svoj valec zo Zlatej Idky.
Hnutie ponuku prijalo a vo vláde Roberta Fica má dve stoličky. Minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa však musel po škandále s prevodmi pôdy svoj post opustiť a nahradila ho Zdenka Kramplová. Minister spravodlivosti nominovaný HZDS Štefan Harabin sa v kresle zatiaľ drží, no viacero jeho legislatívnych zámerom mu už vo vláde neprešlo.
Najznámejší politici HZDS
Vladimír Mečiar Viliam Veteška Miroslav Jureňa Zdenka Kramplová
predseda HZDS podpredseda NR SR podpredseda HZDS, exminister pôdohospodárstva ústredná tajomníčka HZDS, ministerka pôdohospodárstva
Autor: Michal Petruška, statistics.sk
