CANNES. Emir Kusturica zostal v roku 1986 zaskočený. Pozeral sa na futbalový zápas Argentína - Anglicko, videl Maradonovu akciu cez celé ihrisko a nechápal, ako sa vtedy mohla Zem točiť ďalej.
Odvtedy tvrdí, že argentínsky futbalista je boh, a on je jeho najväčším fanúšikom na svete. Touto správou začína aj svoj nový film Maradona.
Ukradnutá peňaženka
Keď sa v roku 2005 stretli, mali pocit, že sú starí kamaráti. Diego a Emir. Takže si viete predstaviť, ako ich film asi vyzerá. Dosť divoko. Prvý má mafiánsky účes a nevkusné hodinky na každej ruke, druhý zabúda na svoju režisérsku robotu a každú chvíľu hľadá kúsok trávy, kde by si (v poltopánkach a tesilových nohaviciach) mohol kopnúť do lopty.
Pred absolútnym súznením ich brzdí len to, že potrebujú tlmočníka. Každú chvíľu sa vracajú k najprešibanejším gólom. „Okolo božej ruky bolo toľko rečí, ako keby som Angličanom ukradol peňaženku,“ pyšne hovorí Maradona.
Futbal by však Kusturicovi na portrét nestačil. Do dokumentu vložil aj zábery zo svojich hraných filmov – lebo v každom z nich je postava, ktorá sa na Maradonu podobá. Veď sa pamätáte na Matka, kartového podvodníka z Čiernej mačky a bieleho kocúra!
Hudobne vraj Maradonu vystihuje Sex Pistols, myslí si Kusturica a snaží sa vysvetliť, odkiaľ sa v ňom zobral rebelantský vzdor a idealizmus. Maradona sa narodil v chudobnej rodine, v nešťastnej krajine a futbalové víťazstvá vnímal symbolicky, aj keď prišiel do Neapola. Vraví: „Nikto neveril, že by raz Juh mohol vyhrať nad Severom. Ale my sme prišli do Turína a Juventusu sme dali šesť gólov. Šesť!“
Maradona obdivuje Castra, neznáša princa Charlesa a Busha. Kusturicovi ďakuje za slobodu, že vo filme mohol vyjadriť svoje názory. „Už o mne spravili veľa filmov, ale ani v jednom z nich ma nenechali rozprávať,“ povedal.
A Maradona vraví aj o hanbe z dopingu, drogovej závislosti, rodičovskom zlyhaní. Dokonca sa postavil pred mikrofón v bare a zaspieval emocionálnu pieseň o svojom živote. Štamgasti ju už poznali, sprevádzali ho chórom olé, Diego, olé.
Odolný proti smrti
Na začiatku filmovania mal Diego poriadnu nadváhu a nevyzeral, že by bol úplne o.k. Nedalo sa naňho spoľahnúť, raz na nakrúcanie prišiel, raz nie. Kusturica ukazuje aj to, ako mu Maradona zavrel okno auta pred nosom, alebo ako naňho márne čakal v krčme pri pive, už skoro úplne opitý. „Keď nebolo Diega, musel som nafilmovať seba. Inak by som ten film nedokončil nikdy,“ vraví.
Ku koncu filmovania bol už Maradona ako vymenený. Tvrdil, že vie o všetkej vine, čo v sebe nesie a že už je vraj z neho nový človek. A hovoril to tak presvedčivo, až vám bolo ľúto, že sa mu nedá uveriť.
V Cannes sa však ukázal ako veľký sympaťák v dobrom rozpoložení. Najprv si vypočul, ako o ňom Kusturica hovorí: „Sám seba ničil, priam sa ponúkal bohu, že zomrie. Ale proti smrti je, zdá sa, odolný.“ A potom skromne dodal: „Vôbec si o sebe nemyslím, že som boh. Ale keď si to o mne myslia iní, nebudem im to vyvracať.“
