ch a drobných prácach okolo domu.
Tento náš „akože podnájomník“ (za nulové nájomné), inak v mladosti známy bohém, prezývaný Ziki, na moje požiadanie ochotne odchádzal na bicykli do blízkeho mesta, aby mi urobil drobný nákup. Raz sa asi o pol hodiny vrátil rozrušený a pýtal si odo mňa dvesto korún na zaplatenie pokuty za dopravný priestupok. Vraj ho dopravní policajti z krajského mesta pri dopravnej razii pristihli, ako ide na bicykli v protismere po jednosmernej Šafárikovej ulici. Keďže nemal so sebou peniaze, hrozilo mu predvolanie pred dopravnú komisiu.
Pre svoju pestrú kriminálnu minulosť nechcel mať opletačky s úradmi a chcel pokutu zaplatiť. Po zapísaní osobných údajov ho policajti prepustili, no musel prisľúbiť, že sa za chvíľu vráti aj s dvesto korunami a pokutu zaplatí.
Napriek tomu, že Ziki mal v meste povesť patologického luhára, tentoraz som mu akosi uveril a dvesto korún na pokutu som mu požičal. Mojou podmienkou však bolo, aby cestou zaniesol mojej manželke do nemocnice dve drevené podpazušné barly. Ziki si ochotne priviazal barly na bicykel, vysadol naň a odišiel do mesta najprv k policajnému autu na Šafárikovu ulicu zaplatiť pokutu.
Keď sa po hodine vrátil späť z mesta, veľkodušne mi požičaných dvesto korún vrátil - pokutu mu krajskí dopravní policajti odpustili, keď prišiel k nim s barlami uviazanými na bicykli. Vraj sa dokonca ospravedlnili, že nevedeli, že je zdravotne ťažko postihnutý.
Mal šťastie, že to neboli mestskí policajti, lebo tí ho dobre poznajú.
Barly manželke doručil, za čo dostal osobitné vreckové na pivo, aby mohol tento nevšedný príbeh farbisto povyprávať štamgastom v našej dedinskej krčme.
Taký je náš Ziki.
www.kgbacikovia.websnadno.cz
Autor: Vojtech Bradovka
