ančnom majetku.

BRATISLAVA. S približujúcim sa dátumom vstupu Slovenska do eurozóny investorov stále viac zaujíma otázka konverzného kurzu slovenskej koruny oproti euru. Čím bude tento kurz nižší, tým väčší nominálny objem ich úspory budú mať. Pri dobrom kurze budeme aspoň o niečo bohatší.

Bohatstvo domácností v eurozóne a na Slovensku

Bohatstvo je relatívny pojem a vždy ho treba posudzovať nielen v závislosti od príjmu, ale aj od výdavkov, úrovne cien a celkovej výšky úspor. Celková výška finančných aktív obyvateľov trinástich členských štátov Európskej monetárnej únie činila v roku 2007 vyše 17,6 tisíc miliárd eur. Táto suma ja vysoká nielen vo svojej absolútnej výške, ale aj v relatívnom vyjadrení. Takmer dvakrát prevyšuje hrubý domáci produkt týchto krajín.

Prepočet bohatstva domácností na HDP je zaujímavý hlavne pre odborníkov. Pre bežného občana je zaujímavejší prepočet na národnú menu, respektíve prepočet úspor na ročný príjem.

V prvom prípade vidíme, že Slováci sú v porovnaní s Európanmi naozaj chudobní. Priemerný Slovák vlastnil v roku 2007 celkové finančné úspory vo výške 163 tisíc korún. Ak použijeme priemerný kurz za rok 2007 vo výške 33,781 Sk za euro uvidíme, že to bolo 5 302 eur.

Priemerný obyvateľ eurozóny mal takmer viac ako desať krát vyššie finančné aktíva. Podobná bola situácia aj vo výške finančných záväzkov a čistého finančného bohatstva.

Rozdiely vo výške našich úspor a úspor starších členov eurozóny sú dané predovšetkým rozdielmi vo výške príjmov. Z priemerného mesačného platu 596 eur ušetrili Slováci podstatne menej ako Európania. Zo svojho hrubého príjmu si odložia obyvatelia eurozóny asi štrnásť percent, Slováci ušetria len sedem percent. Slováci vydávali viac peňazí na pokrytie základných životných potrieb, najmä bývania, stravovania a dopravy.

Finančná sila Slovákov rýchlo rastie

Pozitívnou správou však je, že finančná sila Slovákov rýchlo rastie. V rokoch 1993 až 2007 vzrástol nominálny objem úspor na jedného obyvateľa SR až sedemkrát. Za týmto pozitívnym vývojom bol predovšetkým rýchly rast slovenskej ekonomiky a nominálnych miezd a tiež zhodnocovanie slovenskej koruny voči euru. Po prijatí eura o tento menový kanál prídeme a nezostane nám nič iné, ako dúfať, že rast priemernej mzdy bude u nás rýchlejší ako u našich európskych susedov.

Tehly proti peniazom

Obyvatelia eurozóny sú však nielen bohatší ako my, ale svoje bohatstvo investujú aj odlišným spôsobom. Kam ukladajú svoje peniaze Európania a kam Slováci? Ušetrené peniaze sa podľa určenia delia na dve veľké skupiny. Prvou sú nehnuteľnosti (najmä byty a domy), druhou sú finančné investície. V eurozóne ide z ušetrenej sumy jedna tretina na nákup nehnuteľností a dve tretiny do finančných investícií. Na Slovensku tomu bolo v 90-tych rokoch podobne, ale po roku 2000 sa umiestňovanie úspor začalo meniť v prospech nehnuteľností. Za týmto trendom treba vidieť predovšetkým vyššiu ponuku bytov, hypoték a stavebných úverov, ale aj vysoké ceny nehnuteľností. Cena priemernej nehnuteľnosti vzrástla v rokoch 2002 až 2007 viac ako dvojnásobne a to sa muselo prejaviť aj na smerovaní úspor. Viac ako do dolárov a eur ukladajú Slováci svoje peniaze do panelov a tehál.

Ale aj pri umiestňovaní úspor do finančných investícií sa Slováci správajú odlišne ako investori v eurozóne. Grafy porovnávajúce rozloženie úspor obyvateľstva v eurozóne a na Slovensku nám rýchlo prezradia niektoré zvláštnosti investičného správania sa Slovákov:

Vysoký podiel peňazí držaných v hotovosti a na bankových vkladoch.

Nižší podiel úspor investovaných do dlhopisov a otvore– ných podielových fondov investujúcich do úrokových finančných nástrojov.

Nižší podiel úspor vo forme životných poistiek a penzijných plánov v druhom a treťom pilieri dôchodkového systému.

Veľmi nízky podiel úspor vložených do akcií a akciových a zmiešaných otvorených podielových fondov.

Správny čas na rozumné investovanie

Slováci majú pred sebou obdobie s vysokým ekonomickým rastom, ktoré sa premietne aj do rastu finančných príjmov. Bude ten správny čas na rozumné investovanie a lepšiu diverzifikáciu finančných aktív ako doteraz. Sporenie prostredníctvom podielových a penzijných fondov umožňuje budúcim dôchodcom nielen rozkladať riziká, ale aj dosahovať potenciálne vyššie výnosy. Majú všetky šance dopracovať sa raz k takému majetku, ako má priemerný Európan.

Úspory Slovákov – tradície pretrvávajú

Štruktúra investovania peňazí obyvateľov Slovenska má svoje historické príčiny

Vysoký podiel peňazí držaných v hotovosti a na netermínovaných vkladoch sa dá vysvetliť zaostávaním Slovenska pri rozvoji bezhotovostného platobného styku. Aj ukladanie peňazí „do štrimfle“ či do matraca je u nás stále populárne.

Časť obyvateľstva, najmä starší ľudia, nedôveruje ani platobným kartám a bankomatom. Donedávna sa na vysokom podiele likvidných úspor podpisovala aj vysoká miera nezamestnanosti. Veľa obyvateľov bolo nútených držať si likvidné rezervy pre prípad náhlej potreby.

Nízka finančná gramotnosť

Veľmi vysoký podiel úspor držaných na termínovaných vkladoch a veľmi nízky podiel úspor v podobe cenných papierov (akcií, dlhopisov a podielových listov) predstavuje dve strany jednej mince. Aj „finančná gramotnosť“ nášho obyvateľstva je veľmi nízka. Národnú banku, ministerstvo financií a finančné inštitúcie čaká na poli finančnej osvety veľa práce. Napriek nízkym výnosom z bankových vkladov zostáva bankový sektor zasľúbenou zemou slovenských investorov. V roku 2007 bolo v bankách a v hotovosti uložených takmer 70 percent celkových úspor slovenského obyvateľstva.

Sporenie na dôchodok

Dobrou správou je, že sa v posledných rokoch začal sľubne rozvíjať trh životných poistiek, doplnkových dôchodkových spoločností a dôchodkových správcovských spoločností. Časť obyvateľstva si konečne uvedomila, že poistiť treba nielen dom a auto, ale aj vlastné zdravie a príjem v starobe. Podiel poistiek a penzijných plánov je síce stále hlboko pod európskym priemerom, ale ľady sa už pohli. Výrazne sa v tomto segmente trhu začína prejavovať vplyv druhého piliera dôchodkového systému, kde sa nazhromaždilo už takmer 60 miliárd korún a to aj napriek nepriateľskému a čisto iracionálnemu postoju súčasnej vlády proti tomuto typu dôchodkového zabezpečenia. Inštinkt však Slovákom čoraz viac našepkáva, že spoliehať sa s dôchodkom iba na štát je finančným hazardom.

Spoznávanie podielových fondov

Po roku 2000 sa konečne rozbehlo aj investovanie do podielových fondov. Zďaleka nemá ešte taký záber ako vo vyspelých krajinách Európy, ale s objemom 159 miliárd korún investovaných do rôznych druhov otvorených podielo– vých fondov sa kolektívne investovanie stáva alternatívou bankovým vkladom. Rozbehu tohto odvetvia dlho bránila slabá ponuka produktov, ako aj veľmi malé skúsenosti na– šich ľudí s investovaním na kapitálovom trhu.

Niet divu, že až do roku 2004 naši investori preferovali najmä peňažné a dlhopisové fondy, ktoré im veľmi pripomínali bankové vklady. Keď výnosy z týchto fondov začali klesať, časť investorov sa vrátila späť do bánk. V posled– ných dvoch rokoch sa rozbehlo aj investovanie do akcií, strešných a zmiešaných fondov a rôznych štrukturovaných produktov. Aj tu však platí konštatovanie o averzii voči investičnému riziku.

Ochota riskovať sa vyplatí

Slovenskí investori sú opatrní a konzervatívni. Slová ako garantovaný alebo zaistený výnos sú osvedčeným marketingovým lákadlom správcovských spoločností. Čisto akciové fondy tvoria dnes len desatinu portfólií správcovských spoločností. Po páde akciových trhov v minulom roku záujem o investovanie do akcií ešte klesne. Čo je škoda, lebo akcie treba kupovať vtedy, keď je trh dolu, a nie naopak.

Vladimír Baláž Sevisbrokers Finance

Autor: Vladimír Baláž Sevisbrokers Finance