PITTSBURGH. Hovoria o ňom, že si na ľade robí, čo chce. Aj súperi mu závidia geniálnu samozrejmosť, s akou sa ich zbavuje a nestráca puk. No žiadny hokejista nevyhráva sám.

Útočník Marián Hossa bol nútený v posledných sezónach zdôrazňovať, že by individuálne ceny či rekordy vymenil za tímový ús­pech. So slovenskou reprezentá­ciou nemal šťastie na medailový šampio­nát. Titul s Trenčínom 1997 či juniorský Memorial Cup s Portlandom 1998 už zapadajú prachom.

„Teraz cítim, že som v Pittsburghu hokejovo doma. V ideálnom tíme. Na prispôsobenie k systému som potreboval istý čas. Hráč ako je Sid Crosby vymýšľa výnimočné veci, čo ma samého prekvapovali. Tím má úžasný útočný potenciál a hlad po úspechu,“ citoval nhl.com Hossu po piatom zápase s Philadelphiou, v ktorom dal gól a na tri prihral. Vyhlásili ho za druhú hviezdu.

Treba padnúť, aby si vyhral

Dvadsaťdeväťročný krídelník neraz zažil tvrdú hokejovú skúsenosť, že kým prídu veľké trium­fy, treba si odtrpieť ťažké prehry.

V sezóne 2002/2003 hral v ambicióznom tíme Ottawy, ktorá získala prezidentskú trofej za prvenstvo v základnej časti. Vo finále Východnej konferencie patril vtedy 24­ročný Hossa k najvyťaženejším hráčom, no na konci série s New Jersey obletela svet fotografia, ako sedí na ľade opretý o mantinel so zvesenou hlavou. Totálne zlomený.

„Dlho som sa z toho nemohol spamätať. Herne sme boli lepší, nevedeli sme dať gól,“ spomína často na chvíle, keď namiesto strely aj v čistej pozícii volil prihrávku . „Absolútne mi nešla streľba, neveril som si. Dnes viem, že to bola chyba. Osud treba otočiť opakovaním úsilia.“ Hossa v Ottawe s ďalším Trenčanom Chárom a českou légiou Bonk, Varaďa, Havlát, Rachunek, tvorili hravú partiu šéfovanú Švédom Alfredssonom, ktorá nedokázala rozobrať defenzívnu hrádzu Devils. Vlani Hossova Atlanta stroskotala na Rangers deprimujúco 0:4 v sérii.

Tušil výmenu

Marián už v lete tušil výmenu. „Ak má prísť, dúfam, že to bude tím s perspektívou zaútočiť na Stanley Cup.“

Práve sa deje to, o čom chlapec z paneláku oproti trenčianskemu zimáku ani nesníval. Dlháň František Hossa si na záver poslednej sezóny v roku 1987 vyzliekol dres Dukly s číslom 21 a pred zaplneným hľadiskom ho navliekol synovi Mariánovi. Bol mu takmer po kolená, Maroš mal osem rokov.

Trenčín videl množstvo veľkých hráčov a zápasov. Ale Stanley Cup naživo doteraz nikdy.

Normálny chalan

Mladá rodina Hossovcov sa roky tiesnila v dvojizbovom byte. Každý z jej štyroch členov sa narodil inde. Mama Marika v Podolínci pri Kežmarku, manžel František v Smižanoch, starší syn Marián v Starej Ľubovni a mladší Marcel v Ilave. Lebo v tom čase maľovali trenčiansku nemocnicu.

Mama o Mariánovom detstve: „V škole nevynikal, ale ani s ním neboli problémy. Vyložene obľúbený predmet nemal, okrem telocviku. Hrával aj futbal, potom ho pohltil hokej. Nikdy nebol vystupovaním nápadný, vonkoncom nie výbojný. Ale ani utiahnutý. Normálny trenčiansky chalan.“

Pre pani Hossovú, manželku bývalého reprezentačného trénera Františka, sú najkrajšie chvíle, keď sa jej traja chlapi po dlhej sezóne zídu pri spoločnom stole a pochutia si na typických východniarskych pirohoch. Hovoria prirodzene ako v časoch, keď sa vozili na Lade 1500 a krajčírka Marika s vypätím stíhala šiť prudko rastúcim deťom nohavice.

„Som šťastná. Vracia sa mi všetko, čo sme do synov s manželom investovali. Nemyslím iba na čas a peniaze. Obaja to navonok nedajú najavo, ale viem, ako všetko intenzívne prežívajú vnútri. Teším sa, že sú všetci zdraví a schopní prekonávať prekážky, ktoré v profesionálnom hokeji číhajú,“ hovorí Marika Hossová, ktorá vyrastala spolu so štyrmi bratmi a dvoma sestrami. (ju)

Fakty NHL

Pittsburgh - Philadelphia 6:0 (2:0, 3:0, 1:0) - konečný stav série 4:1 Góly: 3. Malone (Hos a), 10.Malkin,29. Hossa , 32. Malone (Hossa), 40. J. Staal , 55. Dupuis (Hossa)