NEW YORK, BRATISLAVA. Kým na jeseň bola krajina v politickej kríze a spomínalo sa možné odtrhnutie srbskej časti, po pol roku je všetko inak.
Bosna má efektívnejší hlasovací systém v parlamente či vláde, schválila kľúčovú policajnú reformu a chystá perá na podpis predvstupovej dohody s Európskou úniou.
„Viditeľné zlepšenie situácie“ v krajine bolo hlavnou pointou včerajšieho prejavu Vysokého predstaviteľa pre Bosnu Miroslava Lajčáka pred Bezpečnostnou radou OSN. Práve slovenský diplomat má podľa domácich médií najväčší podiel na tom, že krajina sa za posledný polrok pohla smerom k Európe.
„Vstup do Európskej únie je jediná otázka, ktorá má drvivú, viac ako 70percentnú podporu obyvateľstva všetkých entít. Žiadna iná téma nemá takú podporu. A politickí lídri pochopili, že bez policajnej reformy sa nedá napredovať,“ povedal o prijatí kľúčového zákona nedávno pre SME Lajčák. Práve tento zákon bol podmienkou podpísania predvstupovej dohody medzi úniou a Bosnou, najnovší termín hovorí o 16. júni.
Naposledy sa v krajine podarilo presadiť zákon, aby počas jesenných lokálnych volieb mohli v meste Srebrenica voliť aj Bosniaci, ktorí tu bývali pred vojnou. Srbi nakoniec citlivej požiadavke ustúpili.
V Srebrenici v júli 1995 zastrelili 8tisíc bosnianskych mužov a chlapcov a väčšina z ich príbuzných žije v Bosne.
Kosovo neohrozilo Bosnu
Najväčšia výzva – reforma ústavy – krajinu ešte len čaká. Najvyšší zákon v Bosne tvorí mierová dohoda z Daytonu z roku 1995 a všetky strany sa zhodujú, že je načase to zmeniť. Neúspech novelizácie ústavy z roku 2006 ukázal, že cesta k dohode môže byť ťažká.
Lajčák vo svojom prejave tiež povedal, že najväčšia tohtoročná udalosť na Balkáne – jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova – sa Bosny dotklo minimálne. A to aj napriek tomu, že Bosnianski Srbi krátko po prištinských oslavách schválili, že majú rovnaké právo na nezávislosť od Bosny.
Práve možnosť, že bosnianski Srbi budú mať najväčšie snahy napodobniť separatistické chúťky kosovských Albáncov, bola jednou z najzávažnejších obáv z dôsledkov odtrhnutia Prištiny.
Nie všetci však s Lajčákovou pozitívnou správou súhlasia. „Iba preto, že Európska únia povie, že krajina sa hýbe dopredu, neznamená to, že sa to skutočne deje,“ povedal SME expert mimovládnej organizácie International Crisis Grop James Lyon.
Mnohé zmeny, ktoré v krajine nastali, nazval iba kozmetickými. „Bosna viacmenej stále zostáva na mieste, napriek jemným zmenám v poslednom období,“ dodáva Lyon.
Lajčákovo obdobie označil za veľmi ťažké, pretože mal „pred sebou náročné ciele, s ktorými mu Brusel a Washington dostatočne nepomáhali“ .
Sen zločinca Karadžiča
Etnické napätie v krajine aj 13 rokov po občianskej vojne dokumentuje i posledný spor v hlavnom meste krajiny – Sarajeve. Asociácia bosnianskosrbských veteránov plánuje na kopci Zlatište nad mestom postaviť pravoslávny kostol. Chce si tak uctiť utrpenie Srbov v Sarajeve.
Plán, ktorý finančne podporí vláda Republiky Srbskej, spustil lavínu hnevu miestnych Bosniakov. Z okolitých kopcov nad mestom srbskí vojaci ostreľovali Sarajevo počas triapolročného obliehania mesta, pri ktorom zomrelo 11tisíc ľudí.
Komentátorka denníka Dnevni Avaz nazvala plán postaviť kostol na kopci za „splnenie sna zločinca Radovana Karadžiča o pravoslávnej ruke nad Sarajevom“.
