JASTRABÁ. Psychicky chorí manželia Jaromír a Iveta v nedeľu ráno ozbrojení sekerou a kutáčom napadli susedov v neďalekej Trnavej Hore. Keď sa začali vyhrážať a rozbíjať nábytok, dali im dvetisíc korún a útočníci odišli domov. Napadnutá žena prípad ohlásila starostovi, a ten informoval políciu.
Policajná hliadka prišla k ich domu v Jastrabej, ale manželia ozbrojení sekerou a železným kutáčom odmietali vyjsť. Vyhrážali sa policajtom smrťou.
Starosta aj polícia sa s nimi pokúšali vyjednávať. Keď bolo prehováranie bezvýsledné, zavolali príslušníkov pohotovostného policajného útvaru, tzv. kukláčov. Polícia tvrdí, že starosta im povedal, že manželia sú mimoriadne agresívni a ich správanie bývalo nevyspytateľné. V minulosti mačetou zabili svoje dve deti a muž trpí paranoidnou schizofréniou.
Zásahová jednotka sa pokúsila s dvojicou v dome komunikovať. „Muž sa však zaháňal sekerou a vyhrážal sa, že všetkých pozabíja,“ povedal banskobystrický krajský riaditeľ polície Marián Slobodník, ktorý akciu kukláčov viedol.
Policajti oslovili prítomného lekára, aby skúsil s manželmi komunikovať, jemu ani špeciálnemu policajnému vyjednávačovi sa to nepodarilo. Slobodník tvrdí, že polícia sa obávala útoku muža na jeho ženu. „Rozhodli sme o zákroku. Najprv sme použili rozbušku na odpútanie pozornosti. Traja policajti vyvalili dvere, ale keď vošli do domu, vyrútili sa na nich dve ozbrojené osoby a útočili sekerou a kutáčom.“
Policajti tvrdia, že pred zásahom vyzvali páchateľov, aby sa vzdali a upozornili ich aj na použitie zbrane. „Museli to počuť. Nepomohlo to, tak použili pištole. Najprv strieľali na nohy, ale muž neustále útočil. Museli ustúpiť k stene, takže už mierili na horné časti tela,“ opísal akciu Slobodník.
Žena má prestrelené koleno, obidve stehná a ruku. Muž predkolenie, ľavé a pravé stehno, lakeť a hrudník. „Nadriadený vyhodnotil zákrok ako oprávnený,“ konštatoval policajný riaditeľ.
Českí policajti tvrdia, že každý prípad posudzujú individuálne a na mieste. „O taktike a spôsobe zákroku rozhoduje veliteľ na základe vyhodnotenia situácie. Na prvom mieste je ochrana života a zdravia osôb,“ konštatovala Dagmar Bednarčíková z tlačového oddelenia českej polície.
Choroba zvyšuje riziko
O zásahu sme hovorili s bývalým policajným vyjednávačom – psychológom JURAJOM FURDOM.
Aká je úloha policajného vyjednávača v krízových situáciách?
„Úlohou vyjednávača je hľadať nenásilné formy riešenia krízovej situácie, aby nemusela byť použitá pri akcii hrubá sila a krajné riešenia, napríklad končiace sa smrťou.“
Dokedy má vyjednávač vyjednávať?
„Vyjednávanie nie je limitované, má svoje pravidlá, vo všeobecnosti by však mal mať policajný vyjednávač dostatok času. V konečnom dôsledku to však nie je on, kto rozhoduje o konečnom riešení situácie. Policajná jednotka je v prvej línii, vníma a monitoruje situáciu bezprostredne, všetkými zmyslami. Rozhoduje veliteľ.“
Je dôvod na zásah, ak sú napríklad v dome zamknutí sami dvaja duševne chorí ľudia ozbrojení sekerou a železným kutáčom, vyhrážajú sa policajtom zabitím a nereagujú ani na výzvy vyjednávača, aby sa vzdali?
„Ak je páchateľ psychicky chorý a drží toho druhého ako rukojemníka, je vysoké riziko ohrozenia. Jeho reakcie sú nepredvídateľné, takže riziko je vlastne permanentné.“
Ak nie je nikto rukojemník?
„Pri duševne chorých ľuďoch môže byť riešením naťahovanie času, napríklad na to, aby prišiel ich psychiater a ten sa s nimi pokúsil komunikovať. Okrem toho, čas hrá vždy v prospech vyjednávania.“
Polícia tvrdí, že okrem ohrozenia policajtov mohol páchateľ ohroziť aj život svojej ženy, ktorá bola s ním v dome...
„U psychicky chorého človeka je aj taká možnosť. Duševne chorí veľmi často držia ako rukojemníkov svojich príbuzných. Ak to takto vyhodnotili, mohol byť dôvod na zásah, ale nemám dostatok informácií.“
(wm)
Chorí rodičia zavraždili deti mačetou
Dom na odľahlom mieste v spodnej časti Jastrabej naháňa obyvateľom zimomriavky od roku 1992 , keď tu rukami vlastných rodičov Jaromíra a Ivety zahynuli dve malé deti.
Dom na odľahlom mieste v spodnej časti Jastrabej naháňa obyvateľom zimomriavky od roku 1992 , keď tu rukami vlastných rodičov Jaromíra a Ivety zahynuli dve malé deti.
„Na pohreb detí nikto z nás nezabudne. Mali na sebe roláky, aby nebolo vidno hlboké rezné rany na hrdlách,“ spomína si obyvateľka Jastrabej.
Dnes by z nich boli dvadsiatnici, v detstve si však prežili peklo. Ich otec trpel už vtedy ťažkou schizofréniou, ktorá mu nedovoľovala reálne vnímať svet. Odmietal dať deti do kolektívu, nesmeli sa stretávať s rovesníkmi, lebo trpel predstavou, že ich treba chrániť pred civilizáciou. Manželku, ktorá bola úplne v jeho psychickom područí, presvedčil, že jediným vyslobodením pre nich bude smrť. Muž bol vo vzťahu dominantný, bol vzdelaný a určitý čas robil dokonca obchodného inšpektora. Jeho správanie sa začalo meniť po tom, čo sa ohlásila duševná choroba.
Vraždu detí rodičia dopredu plánovali. Po strašnom čine odišli na železničnú stanicu vo Zvolene a chceli sa hodiť pod vlak. Nedokázali to a nasledujúce roky strávili vo väzenskej psychiatrii na základe rozhodnutia o nariadenej liečbe. Po jej ukončení sa vrátili do osudného domu. „Medzi ľudí chodili zriedka, s ľuďmi z okolia sa nestretávali. Ona išla občas do obchodu a vtedy sa zastavila na hrobe detí. Ich otec tam však nezašiel nikdy,“ tvrdia muži, ktorí mu včera kopali hrob hneď vedľa jeho zavraždených detí. Pochovať by ho mali na náklady obce dnes.
Hroby jeho detí zdobí jednoduchý drevený kríž bez mien, či dátumu úmrtia.
Nikto v obci poriadne nevie, ako po návrate z liečby manželia žili.
Kveta Fajčíková
O chorobe
Psychológ Jindřich Cupák hovorí, že paranoidná schizofrénia sa okrem porúch myslenia, emócií, vôle, správania vyznačuje výraznou vzťahovačnosťou, bludmi o prenasledovaní. Chorý má dojem, že všetko, čo sa okolo neho deje, je výsledkom pôsobenia nejakých osôb alebo síl. Niekedy nedokáže reálne zhodnotiť situáciu a môže byť nebezpečný, ak má pocit, že mu chce niekto ublížiť.
(wm)
 |
 |
