Bez mučenia sa Ti priznávam, som lajdák na pohľadanie a absolútne nemám prehľad o svojom bankovom účte a pohyboch na ňom. Začne ma zaujímať, až keď sa blížim k mínusu alebo robím prevody cez internet. Po dlhšom čase som išla realizovať jednoduchý prevod a len tak som mrkla na zostatky na účte. Aké bolo moje príjemné prekvapenie, keď som zistila, že tam mám oveľa viac, ako som predpokladala. Keď hovorím veľa, mám na mysli veľké neprehliadnuteľné číslo, napríklad 450 tisíc korún.
V januári sa mi podarilo zohnať garáž, ktorú som aj v daný mesiac vyplatila. Stála nekresťansky veľa, áno, 450 tisíc slovenských korún. Takmer všetky moje úspory. Vzhľadom na to, že v mieste, kde bývam, je večný problém s parkovaním, nemala som veľmi na výber. Ako slušný kupujúci som okamžite zrealizovala prevod v pobočke u Teba, moja milovaná banka. Keďže išlo o vyššiu sumu, pri tejto dôležitej operácii mi asistovali Tvoji dvaja bankoví úradníci. Na druhý deň mi predávajúci potvrdil prijatie peňazí a viac som sa tomu nevenovala. Jednoduchá operácia – kúpa verzus predaj.
O dva týždne som robila jeden z mnohých prevodov cez internet a všimla som si, že mi daná suma neodišla z účtu. Ešte raz som zavolala kupujúcemu a overila si, či dostal peniaze. Dostal. Ako poctivý občan som Ti zavolala a svojho bankového poradcu som požiadala, aby sa na to pozrel. Urobila som prevod, z môjho účtu peniaze neodišli, ale predávajúci dostal zaplatené. A viac som sa tomu nevenovala. Svoju občiansku povinnosť som považovala za splnenú.
Teraz je máj, opäť dnes realizujem nejaký prevod a na mojom účte mám stále o 450 tisíc slovenských korún viac, ktoré nikomu nechýbajú. Prešli tri mesiace od môjho druhého upozornenia. A stále nič. Viac už robiť nebudem. A ak to mám považovať ako milú pozornosť od Teba, moja milá banka, vopred Ti ďakujem za vyplatenú garáž. Len to, prosím, nabudúce neurob opačne.
Tvoj najvernejší tatrabankový zákazník.
P. S. Doma ma nehľadajte, idem nakupovať. :-)
sylviaweissova.blog.sme.sk
Autor: Sylvia Weissová
