Belgická záhradnícka spoločnosť v roku 1840 vypísala odmenu 500-tisíc frankov pre toho, kto vypestuje modrý kvet. Pri vtedajších dostupných šľachtiteľských metódach sa však takáto úloha nedala realizovať, a to z jednoduchej príčiny: kvety ruže nemajú gén zodpovedajúci za produkciu modrého farbiva, delfinidínu.
Transgenetická modrá ruža sa však predsa zjaví na trhu, a to najneskôr v roku 2009. Je to výsledok osemnásťročnej práce japonskej firmy Suntory a jej patriacej biotechnologickej firmy Florigene v Austrálii.
"Chceme predávať niekoľko stotisíc modrých ruží ročne. Ukazuje sa, že nepreceňujeme dopyt, napokon až pätina ľudí priznáva, že modrá je ich obľúbená farba. Modrá pomáha upokojiť sa a spôsobuje, že sa stávame tvorivejší," hovorí Dr. Steven Chandler z Florigene.
Pred osemnástimi rokmi zaviedli do genómu ruže gén umožňujúci syntézu delfinidínu. Rastliny však zakvitli v tmavočervenej farbe. Preto použili metódu utišovania génov. Vďaka nej sa podarilo zablokovať syntézu farbív s odtieňmi pomarančovej a červenej. Experimentálna rastlina dostala dodatočne aj gény zodpovedajúce za produkciu delfinidínu pri kosatcoch.
V novej odrode ruže tvorí až 98 percent farbív modrý pigment. Ale ťažko ju možno nazvať modrou, je sotva fialovo-ružová. Zatiaľ sa s tým nedá pohnúť, lebo pH ružových lupeňov je 4,5 až 5,5 a pri takej kyslosti delfinidín ružovie.
Modrá vzniká až pri pH 6 až 7. Navyše o farbe kvetu rozhoduje aj obsah železa v rastline a doplnkové pigmenty.
Aby nová ruža farbou naozaj pripomínala nezábudky, treba lepšie poznať jej metabolizmus. Napriek tomu nikto nespochybňuje úspech Suntory. Očakáva sa obrovský boom na trhu rezaných kvetov, ktorého hodnota sa odhaduje na 40 miliárd dolárov.
Autor: Vladimír Klobušický
