V Japonsku je obchod, do ktorého keď moja žena vojde a začne obzerať tovar, nedostanem ju von len tak ľahko. Je to 100-jenový obchod, kde predávajú všetko po sto jenov. Vlastne 105, keďže k cene je pripočítaná päťpercentná spotrebná daň. Aj tak je to však lacné, 105 jenov je asi dvadsať slovenských korún. Moja žena hovorí: "To je úžasné, po 20 korún si môžeme kúpiť veľa praktických vecí!"
Aj inde vo svete sú podobné typy obchodov, napríklad americký jednodolárový obchod, alebo všetko za jedno euro, na Slovensku všetko za tuším 39 korún. Čo je však pozoruhodné - v 100-jenovom obchode nemajú žiadne nekvalitné zbytočnosti. Sú tam kvalitné užitočné veci potrebné pre každodenný život. Napríklad kuchynské a kúpeľňové doplnky, riad, kozmetika, pomôcky na starostlivosť o vlasy a kožu, kancelárske a školské potreby, spodná bielizeň aj ponožky, doplnky k elektrospotrebičom, malé náčinie do záhrady, tričká, papuče, dáždniky, uteráky, kalkulačky. To všetko je prehľadne vystavené v čistom obchode s prívetivou obsluhou. Ja som si tam napríklad kúpil praktickú malú nabíjačku na batérie.
V celom Japonsku je vyše tritisíc 100-jenových obchodov manažovaných tromi-štyrmi veľkými obchodnými reťazcami, čiže je to obrovský biznis. Tovar pre 100-jenové obchody objednávajú japonské spoločnosti presne podľa chuti Japoncov. V obrovských množstvách ich potom nechávajú vyrobiť v Číne. To je dôvod, prečo je cena nízka, pritom tovar presne podľa potrieb Japoncov. Počul som, že továrne sú už aj v ďalších ázijských krajinách, napríklad v Indonézii. Vo svete je veľa oblastí, v ktorých je priemerný ročný príjem menší ako 20-tisíc korún. Keby tieto oblasti neexistovali, nevznikol by ani biznis so 100-jenovými obchodmi.
Pre Japoncov je sortiment v 100-jenových obchodoch bežný, ale pre moju ženu sú všetky veci zaujímavé a nové. Preto tam chce vždy stráviť aj dve hodiny. Nakupuje pre nás a nakupuje aj suveníry. Typickým suvenírom z Japonska sú napríklad paličky alebo skladací vejár. Ak tieto veci kúpite v normálnom obchode, stoja päť- až desaťkrát viac ako v 100-jenovom obchode. Pochopiteľne, kvalita je v riadnom suvenírovom obchode vyššia, ale efekt - radosť obdarovaného - je rovnaký. Počul som, že v 100-jenových obchodoch nakupuje suveníry veľa turistov, čo predtým nebývalo takým zvykom.
Pre mňa bola v súvislosti s týmto obchodom najšokujúcejšia reakcia kamarátov a rodiny. Vraj, čo sme takí nadšení 100-jenovým obchodom, veď sú to všetko "lacniaky" na jedno použitie.
V Japonsku je záplava kvalitných vecí a ľudia si príliš zvykli byť obklopení luxusom, ktorý im všade v obchodoch ponúkajú. Takže veci, ktoré sú pre iných ešte dobré, nie sú už dosť dobré pre Japoncov. Stanú sa nepotrebnými a nikto ich nechce. Kam s takými vecami?
Kráčajúc po ulici sledujem autá. Každý sa vozí na najnovšom type. Ani jedno auto nie je poškodené. Pred obchodmi s ojazdenými autami sú všetky vystavené autá ako nové, za neuveriteľne nízke ceny. Pritom sa zdá, že o ne takmer nikto nemá záujem.
Masahiko
