Bola kandidátkou na prvú šéfku Národnej banky Slovenka. V roku 1992 jej to tesne pred rozdelením Česko-Slovenska ponúkol vtedajší premiér cez svojho ministra financií. Odmietla to z dôvodov, ktoré sa dnes nenosia. Bola vdova
a povedala si, že keď jej deti stratili otca, nemôžu aj mamu. Dala prednosť im. Pomyslela si, že funkcie počkajú. Bývalá viceguvernérka Národnej banky a dnes členka predstavenstva VÚB banky ELENA KOHÚTIKOVÁ.
Za socializmu to nemala ľahké. V 80. rokoch ovdovela s dvoma malými deťmi. Musela sa riadne obracať. Popri práci v akadémii vied si privyrábala šitím šiat a písaním na stroji. „Keď som chcela rodinu uživiť a splatiť mladomanželskú pôžičku, musela som si zohnať aj inú prácu. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia v tom čase zarábali veľmi málo.“ Popritom si ešte robila aj doktorát.
Bankárku v sebe nezaprie ani v súkromnom živote. Má viac dlhov ako úspor. Hovorí, že to nie je zlá pozícia, ale stále treba zvažovať rozumnú mieru zadlženia. Úvery si brala väčšinou na nehnuteľnosti. „Nepatrím medzi typy, ktoré sa zadlžujú, aby si kúpili modernú róbu za 100-tisíc.“
Cez „hazard“ k funkciám
Prvú ponuku ísť do centrálnej banky dostala od svojho niekdajšieho školiteľa z doktorandského štúdia, ktorý šéfoval pobočke Štátnej banky Československej na Slovensku. Za socializmu štátna banka plnila vo federácii funkciu obchodnej aj centrálnej banky. Začalo sa to meniť v roku 1990. „Mala som pracovať na vytvorení vzťahu medzi fiškálnou a menovou politikou. Potrebovali niekoho, kto by to v banke naštartoval,“ opisuje svoje prvé „zadanie“ . A tak odišla z akadémie vied s tým, že skúsi niečo nové. Krátko po nástupe jej ponúkli funkciu vedúcej oddelenia. Odmietla. „Povedala som, že sa chcem venovať deťom a nechcem ísť do vedúcich funkcií.“ Nakoniec sa im aj tak nevyhla.
Po čase prišiel za ňou jej šéf, že máme zriadiť nové odbory bankových obchodov a menovej politiky. V kancelárii vtedy sedela s Mariánom Juskom, ten sa neskôr stal guvernérom Národnej banky Slovenska. Ponúkli jej bankové obchody. Spýtala sa šéfa, čo si má pod tým predstaviť. „On na to, že nevie, ale máme to zriadiť.“ Priznáva, že ani ona netušila, o čo ide. „Objektívne sme tieto veci nevedeli. Nič podobné tu predtým nebolo. Celá menová politika sa v tom čase robila v Prahe, aj to do roku 1990 socialistická,“ hovorí Kohútiková. Všetko sa učili od piky.
Ale aj o tejto funkcii najprv pochybovala. Bola presvedčená, že ženu za riaditeľku odboru neschvália. „Tvrdila som šéfovi, že ak ma navrhne, neprejde to, lebo žene takúto funkciu nedajú.“ Ponúkol jej stávku, či funkciu zoberie, ak mu návrh prejde. Stavili sa a prehrala. Tým sa začala jej kariéra v centrálnej banke. Potom to malo rýchly spád. Rozdelil sa štát. Jej šéf bol už starší pán. Nové funkcie v založenej Národnej banke už nechcel začínať. V roku 1993 sa stala vrchnou riaditeľkou ekonomického úseku NBS a o rok neskôr aj členkou Bankovej rady, jej najvyššieho orgánu.
Boli sme nadšenci
V Národnej banke to na začiatku minulého desaťročia nebolo jednoduché. Inflácia vyskočila v roku 1993 na 25 percent. Potom sa znižovala. Obdobie hyperinflácie ako Poliaci sme našťastie nezažili. Korunu banka zdevalvovala o desať percent. „Bolo to divoké, ale i krásne obdobie. Boli sme nadšenci, ale zároveň sme cítili ťažobu, čo bude, keď sa nám situáciu nepodarí stabilizovať,“ vracia sa k prvým rokom koruny.
Úspešná eurobudúcnosť
Teraz je situácia úplne iná. Slovensko je príkladom ekonomického úspechu. Ako prvá z krajín V 4 zavádzame euro. „Mali by sme byť na to hrdí, že sme dokázali preraziť do eurozóny. Nekopírovali sme iných, ale sami sme rozhodli o svojej budúcnosti,“ hovorí Kohútiková a s úsmevom dodáva, že 1. januára sa jej narodí tretie dieťa – euro. V NBS totiž stála pri zrode myšlienky zaviesť u nás spoločnú európsku menu v tomto desaťročí a dnes sa táto myšlienka stáva skutočnosťou.
Ľudia sa však na novú menu dívajú s obavami, že ceny budú nekontrolovane rásť. „Je to podľa mňa prehnané. Ceny potravín dnes rastú oveľa rýchlejšie ako inokedy, hoci ešte nemáme euro. Nezabránila tomu ani silná koruna. Je asi prirodzené, že ľudia si urobia z vecí, ktoré nepoznajú, akéhosi strašiaka. Kohútiková poukazuje aj na fakt, že éra lacných potravín a energií sa končí, a to bez ohľadu na to, či máme korunu, alebo euro. Budeme sa musieť tomu prispôsobiť. „Už sme výrazne zreštrukturalizovali našu ekonomiku, teraz je rad na našich domácnostiach.“ Čo to znamená? Začneme si viac vážiť energie, vodu, ale aj potraviny, aby sme ich zbytočne nevyhadzovali.
Viac na www.leaders.sk
