Prezident Václav Havel mal trochu strach. Český hrad sa chystal navštíviť Jacques Chirac a on nevedel, či mu tam budú vedieť vyhovieť. „Obávam sa toho rozmaznaného jazýčka,“ zveril sa Havel kameramanovi.
Taký Paul Haeberlin sa francúzskej hlavy štátu rozhodne nebál. Varil aj pre anglickú a švédsku kráľovnú, a prezident Valéry Giscard d Estaing mu v roku 1994 odovzdal vyznamenanie Čestnej légie. A nebolo to preto, že boli kamaráti a že sa poznali už z armády počas druhej svetovej vojny.
Paul Haeberlin patril k najúspešnejším kuchárom francúzskej histórie. Od roku 1967 si v hodnotení kvality nepretržite udržiaval tri hviezdičky.
Pochádzal z Alsaska a varenie ho zaujalo už ako päťročné dieťa. Patrí teda k tej šťastnej skupine ľudí, ktorí dokážu s vážnou tvárou siahodlho analyzovať gastronomickú kvalitu bagety a myslieť si pritom, že na svete nie je nič dôležitejšie. Keď mal štrnásť, už ho dali rovno školiť, zaúčal ho Edouard Weber, jeden z posledných cárskych kuchárov. V roku 1950 založil v Illhauserne spolu so svojím bratom reštauráciu. Miešala sa tam tradícia s pokrokom, a nad tým všetkým vládla rodinná atmosféra prestavaného rodičovského domu.
Po čase sa reštaurácia rozrástla a dnes v nej pracuje šesťdesiat zamestnancov. Talent a dobré meno spôsobili, že jej ročný obrat je okolo päť miliónov eur. Paul Haeberlin zomrel, o jeho meno sa teraz bude starať jeho syn Marc.
* 24. 11. 1923
† 10. 5. 2008
Autor: kk
