Dnes malé mestečko Opatija, ktoré geograficky leží na polostrove Istria, ale spadá pod Prímorsko-goranskú župu, sa môže hrdiť viacerými prívlastkami.
Okrem prvej dámy chorvátskeho cestovného ruchu ho mnohí nazývajú aj ako jadranské Monte Carlo či jadranský Nice.
Opatija je najstarším a najvýznamnejším prímorským kúpeľným miestom celého jadranského pobrežia. Dnes má okolo 10-tisíc obyvateľov a najdlhšiu turistickú tradíciu zo všetkých letovísk v širokom okolí. Mesto sa nachádza na úpätí pohoria Učka a je vnorené hlboko v horách. Zmes morského a horského vzduchu tvorí vynikajúcu kombináciu zdraviu prospešného podnebia, ktoré ho predurčilo na vybudovanie a rozvoj zimného i letného kúpeľného strediska.
Vila Angiolina a základy turizmu v Chorvátsku
Históriu turistického ruchu podľa oficiálnych prameňov odštartoval v roku 1844 bohatý obchodník Higinio von Scarpa z Rijeky. Od baróna Hallera von Hallersteina odkúpil vilu, ktorú dal prestavať, a po rekonštrukcii ju pomenoval Angiolina. Na pamiatku svojej zosnulej ženy. Vila sa stala prepychovým sídlom a miestom stretávania sa rakúskej smotánky.
Chýry o mieste, kde je možné oddýchnuť si, odreagovať sa, dobre sa zabaviť a aj vyliečiť rôzne ochorenia, sa šírili veľmi rýchlo. Začali sem prichádzať mnohé osobnosti spoločenského, politického či kultúrneho života, ktoré v tejto luxusnej rezidencii nachádzali pokoj a priestor na stretávanie sa s ďalšími prominentmi. Významní ľudia, predovšetkým šľachta, priemyselníci, bankári, spisovatelia i lekári sa do vily vracali pravidelne.
Medzi najvplyvnejších a najdôležitejších návštevníkov vily v tých rokoch patril aj bán Jelačić s manželkou Sofijou, známy rakúsky botanik a cestovateľ Henrich Noë, rakúska kráľovná Maria Anna, manželka Ferdinanda I., či ďalšie známe európske osobnosti tých čias. Všetci boli nadšení miestnou vegetáciou a klímou a šírili správy o dobrom mene Opatije. Tým pomáhali postupnému vybudovaniu a premene miesta na neskoršie klimatické liečivé kúpele.
Okrem vplyvnej smotánky sa o rozvoj kúpeľníctva postarali aj vtedajšie lekárske kapacity, medzi najvýznamnejšie patril aj nemecký lekár, najskôr laryngológ, neskôr si rozšíril profesúru aj na ďalšie odbory vnútorného lekárstva, profesor Leopold Kristelli, ktorý vyštudoval vo Viedni a medzi prvými svojím výskumom poukazoval na liečivý vplyv vysokej koncentrácie aerosolu, zmesi morského a horského vzduchu prítomného práve v Opatiji. Rovnako ako ďalší nemecký lekár, ktorý vyštudoval v Mníchove, profesor, laryngológ a plodný spisovateľ Max Jozef Örtel.
Miesto pre výnimočných
Opatija sa postupne stala in, bola miestom pre dôležitých. Jeden za druhým si tu aristokrati z celej Európy stavali luxusné penzióny, sanatóriá, hotely, vily.
Na ich výstavbe pracovali najlepší architekti – Max Fabijanij, Carlo Seidl, Emilijo Ambrosinij, Sándor Neuhausler.
Opatija sa stávala mondénnym kúpeľným mestom. S obľubou sem chodieval rakúsko-uhorský cisár František Jozef I., nemecký cisár Viliam II., švédsko-nórsky kráľ Oskar II., rumunský kráľ Carol, ruské veľkokniežatá. Opatiju zažila a ospievala aj slávna americká balerína Isadora Duncan, pravidelne ju navštevoval aj ruský spisovateľ Anton Pavlovič Čechov, hudobní skladatelia Gustav Mahler, Franz Lehár, Giacomo Puccini a mnohí ďalší slávni umelci.
Vďaka miernemu podnebiu bola Opatija navštevovaná najmä v zime, letné pobyty boli podstatne lacnejšie.
Opatijské parky a záhrady
V rokoch 1845 až 1860 v okolí vily Angiolina začal vznikať park. Higinio Scarpa, veľký milovník prírody, ho vysádzal s pomocou svojich priateľov, ktorí pochádzali z rôznych kútov sveta. Medzi nimi boli mnohí kapitáni námorných lodí.
Rastlinám, ktoré si nechal dovážať a o ktoré sa staral, sa tu aj napriek tomu, že neboli typické pre miestne podnebné pásmo, veľmi darilo a dodnes sú ozdobou parku.
Park má rozlohu 3,64 hektára a je rozdelený na 60 polí. Zasadených je tu okolo 150 druhov rastlín.
V parku stojí aj najstaršia stavba - Kostol sv. Jakuba, ktorý sa spomína už v roku 1449. V súčasnosti je park rozdelený na dva celky, jeden v blízkosti kostola sa nazýva Park sv. Jakuba a druhý – Park Angiolina – je v okolí vily.
V Opatiji začali postupne pracovať mnohí významní záhradní architekti. Vznikajúcemu kúpeľnému mestu dodávali jedinečný vzhľad budovaním prekrásnych parkov a záhrad.
Kúpeľné budovy, sanatóriá a vily boli popretkávané nádhernými parkovými cestičkami a promenádami, ktoré spájali jednotlivé letoviská aj so zalesnenými časťami Opatije, ktoré sem zasahovali z pohoria Učka.
Zrod kúpeľníctva
Dôležitým bodom vo vývoji Opatije ako kúpeľného mesta bol rok 1889, keď mesto získalo od rakúskych orgánov oficiálny status prímorských kúpeľov s dvanástimi sanatóriami a 62 registrovanými lekármi.
O vznik Opatije ako kúpeľného mesta sa zaslúžil aj významný lekár a spisovateľ Juraj Matija Šporer, ktorý prišiel s myšlienkou založenia Spoločnosti na budovanie Opatije ako prírodných liečivých kúpeľov.
Miestni po ňom pomenovali pavilón neďaleko vily Angioliny, ktorý najprv slúžil ako luxusná cukráreň a potom sa z neho stala galéria.
Skutočnému rozkvetu Opatije však pomohlo aj vybudovanie odbočky železnice Viedeň – Terst v roku 1851. Opatiji slúžila stanica v Matulji.
Ďalšie železničné spojenie pribudlo v roku 1873, keď dokončili železnicu z Budapešti do Záhrebu a zo Záhrebu do Rijeky.
Vila ako múzeum
Neskôr sa majiteľom vily Angioliny stal Rakúšan Friedrich Julius Schüller, riaditeľ Spoločnosti južných železníc z Viedne, ktorý postupne začal skupovať nehnuteľnosti v meste. Vila Angiolina bola prvým objektom v ich vlastníctve. Opatiju začali pretvárať na rakúsko-uhorské mondénne kúpele.
Schüller inicioval aj výstavbu prvého opatijského hotela Quarnero, súčasný Kvarner, a potom aj Kronprinzessin Stephanie, súčasný Imperial, ktoré slúžili tým najvplyvnejším hosťom.
Prvým a najslávnejším turistickým objektom, v ktorom sa opakovane ubytovávali hostia, však navždy zostáva vila Angiolina.
O tom, ako rástla jej cena, hovorí aj fakt, že Higinio Scarpa kúpil celý pozemok aj s pôvodnou stavbou za 700 forintov a v roku 1910 sa vila s parkom plná exotických rastlín predala za 2,5 milióna korún.
Počas prvej svetovej vojny a v medzivojnovom období mala vznešená klientela iné problémy, takže vývoj letoviska sa zabrzdil. Po druhej svetovej vojne sa sláva letoviska začala obnovovať a jeho význam opäť rástol - síce v pozmenenej podobe a v inom režime, ale napriek tomu sa vzhľadom na minulosť vily podarilo nadviazať na tradíciu. Dnes vo vile nájdete múzeum cestovného ruchu.
Prízemie slúži ako koncertná a výstavná miestnosť. Na prvom poschodí je stála expozícia cestovného ruchu nielen v Opatiji, ale na jadranskom pobreží vôbec.
Súčasťou múzea je aj neďaleko stojaci Umelecký pavilón Juraja Šporera, ktorý je špeciálne zameraný na kúpeľnú minulosť kvarnerskej oblasti.
V pavilóne sa expozície budú meniť. Tá prvá je o kvarnerských kúpaliskách, ktoré, žiaľ, už dnes neexistujú. Múzeum zhromažďuje údaje o všetkých relevantných prameňoch a potenciálnych múzejných predmetoch a úlohou inštitúcie je aj vytvorenie systému hodnotenia múzejného materiálu a jeho databázy.
Dovolenka ako pre šľachticov
Ak sa vyberiete na Opatijskú riviéru, čaká vás nádherné zelené letovisko prepojené 15 kilometrov dlhou riviérou Lungomare.
Riviéru tvorí šesť obcí – Lovran, Mošćenička Draga, Volosko, Medveja, Ika, Ičići a Opatija.
Sláva mesta trvá dodnes a okrem už existujúcej tradície zimných kúpeľných liečebných pobytov tu vznikla i tradícia kongresového turizmu, wellness pobytov a, samozrejme, letných dovoleniek. Leto ponúka množstvo aktivít, festivalov, koncertov, prehliadok či výstav.
Určite však zažijete aj atmosféru niekdajšieho mondénneho kúpeľného mesta rakúsko-uhorskej monarchie.
Môžete si posedieť v kaviarňach, kde sa stretávali najmocnejší a vplyvní ľudia minulého storočia. Luxusnú dovolenku môžete stráviť v hoteloch - buď si vyberiete niektorý z moderných, alebo dáte prednosť tým z la belle epoquea. Ubytujú vás v izbách, v ktorých bývali králi a kniežatá.
Opatija
Dejiny mesta sa začínajú v roku 1453, keď pápež Nikola V. vo svojej bule spomína „opatiju Sv. Jakuba v Preluke“, ktorú tvoril benediktínsky kláštor a kostol sv. Jakuba.
Historici napriek písomným zmienkam z roku 1449 odhadujú, že benediktínske opátstvo vzniklo už dávnejšie, na základoch antického chrámu. Vďaka opátstvu si osada vyslúžila svoje pomenovanie a nazývala sa Opatijou.
Opatija bola väčšou rybárskou osadou s približne 120 domami, zoskupenými prevažne okolo parciel vzdialených od pobrežia, s malým prístavom, vinohradmi, olivovníkmi a hustými hájmi vavrínu a divého gaštana. Obyvateľstvo sa orientovalo najmä na lov rýb, námorníctvo a chov dobytka.
Autor: Petra Juhásová
