V jedálňach nehrozí obezita

BRATISLAVA. V školských jedálňach sa stravuje približne 59 percent detí a žiakov. Najviac v materských školách, najmenej spoločné stravovanie využívajú stredoškoláci. Podľa ministerstva školstva prestal trend stravovanosti v školských jedálňach stúpať.

Silvia Tokárová, ktorá má na ministerstve školstva na starosti školské stravovanie, hovorí, že dnes už školákom nehrozí, že by ich tu nútili jesť pľúcka či iné vnútornosti, alebo špenát ako kedysi. Zásady pre zostavovanie jedálnych lístkov odsúhlasuje regionálny úrad verejného zdravotníctva a školy si ich prispôsobujú. Rovnako im školská strava nemôže spôsobiť obezitu.

Podľa lekárky Kataríny Babinskej zo Združenia pre zdravie a výživu ak dieťa nemá možnosť obedovať doma, strava v školskej jedálni je tou najlepšou voľbou. Dostane tu plnohodnotný teplý pokrm, obeduje v primeranom čase, pri zostavovaní jedálnička sa prihliada na pestrosť stravy. Veľa detí však nad školskou stravou ohŕňa nos a odmieta ju.

Zdravé jedlá nepoznajú

V školských jedálňach by sa veľa detí určite najedlo lepšie ako v rodinách. Odborníci na výživu zdôrazňujú, že kým sa v jedálňach vyvára vyvážená strava, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny pre detský rast, jedálny lístok v rodinách je jednostranný. Aj preto deti neraz vracajú v škole plné taniere. Čo školáci nepoznajú z rodiny, k tomu majú averziu.

V ponuke aj desiata

Školy nemajú problém s počtom stravníkov, skôr ich trápi obsah tanierov. Deti by totiž nedbali jesť dookola len zopár jedál.

V školskej jedálni pri bratislavskej Základnej škole na Černyševského ulici nemajú núdzu o stravníkov. Stálych majú 230. Zlatka Knotková, ktorá robí vedúcu školskej jedálne už vyše tridsať rokov, hovorí, že je zástancom klasickej domácej stravy. Umelé polievky tu teda robia iba v nevyhnutnom prípade, veď deti sa ich najedia dosť doma, nepoužívajú ani veľa pochutín. Snažia sa deti naučiť konzumovať šaláty a to sa im aj darí. Ako jedna z mála škôl podávajú aj desiate, denne ich vydajú 60, majú o ne záujem malé deti, ale aj tie väčšie. Ponuka desiat je rôznorodá, veľa nátierok, ale aj palacinky, krupičná kaša či párky. Stravujú sa tu aj deti, ktoré majú diéty, stravu pre ne dovážajú z neďalekej škôlky.

Zeleninové karbonátky nejdú

Zeleninové jedlá nebodujú ani u detí v nitrianskej Základnej škole Dražovská 6. Podľa Zity Beňovej, vedúcej školskej jedálne, urobiť im zeleninové karbonátky znamená pripraviť sa, že takmer všetko pôjde do pomyjí. Vzťah nemajú ani k šalátom, ak, tak obľubujú kapustový.

Vyhráva klasika

Aj v Základnej škole v Lietave v okrese Žilina vyhrávajú klasické jedlá. "Ale dedinské deti sú z domu zvyknuté aj na kapustu, stravujú sa trochu inak ako mestské," hovorí Viera Čepelová, vedúca školskej jedálne. Zeleninové jedlá mnohé ani neskúsia, tak je to napríklad s rybacou polievkou so zeleninou, vtedy tvrdia, že ich oči im hovoria, že sa to nedá jesť. Dožadujú sa hranolčekov a pizze.

Ulahodiť aj oku

Prešovské Gymnázium Jána Adama Reymana varí denne vyše štyristo obedov. Eva Trojanová, vedúca školskej jedálne hovorí, že treba vymýšľať, aby obsah na tanieri lahodil aj oku, aby to vyzeralo už na pohľad dobré.

Finančné pásma

Dnes rodič za stravný lístok dieťaťa na základnej škole zaplatí približne 27 až 29 korún. Podľa nového školského zákona, ktorý je v parlamente, by výšku stravného mal odsúhlasovať zriaďovateľ.

Aby sa ale nestalo, že ten si ceny bude schvaľovať od buka do buka, ministerstvo školstva na svojej webovej stránke zverejní stanovené finančné pásma, z ktorých si zriaďovateľ na základe regionálnych podmienok bude môcť vybrať.

V jedálňach začnú variť aj diétne

O krokoch, ktoré by mali viesť k zatraktívneniu školského stravovania, hovoríme so SILVIOU TOKÁROVOU z ministerstva školstva.

Sú školské jedálne dostatočne využívané a vyťažené?

"Nie. Pred dvoma rokmi sme si dali urobiť analýzu stravovania školákov v školských zariadeniach. Vyšlo najavo, že veľa detí v školách neobeduje."

Takže počet stravníkov nestúpa, ale klesá?

"Stravovanosť detí nemá taký stúpajúci trend, ako by sme si predstavovali. Najviac detí, 90 percent sa stravuje v materských školách. V základných školách je to 60 percent a najnižšie percento, 30, je u stredoškolákov. Práve podľa týchto čísel sme sa orientovali pri východiskách."

Na aké percento stravujúcich sa detí si trúfate?

"Pri základných školách by bol optimálny stav 70 až 80 percent, u stredoškolákov by bol úspech zotrvať na tom 30-percentnom podiele."

Čo je príčinou, že počet stravníkov medzi stredoškolákmi nestúpa?

"Prekážok je viacero. Problematickou kategóriou sú dievčatá, ktoré v tomto veku veľmi dbajú na štíhlu líniu. Sú presvedčené, že pravidelným obedovaním by priberali. Pritom je to práve naopak. Zloženie stravy je postavené na odporúčaní výživových dávok. Ak si dajú v školskom bufete hamburger alebo energetický nápoj, tak sa skôr priblížia k obezite."

Mnohí stredoškoláci hovoria, že obed nestíhajú aj z časových dôvodov.

"To je pravda, naozaj sa ukázalo, že nemajú vytvorený priestor na stravovanie. Väčšina dochádza, sú viazaní na spoje. Toto chceme riešiť vymedzením času po piatej vyučovacej hodine na stravovanie."

Niekde sa jedálne aj rušili.

"Vo viacerých mestách a obciach sa jedálne z ekonomických dôvodov združili. Ale deti už do nich nechcú dochádzať. Toto je ale vecou zriaďovateľa."

Ako chcete dosiahnuť, aby v jedálňach základných a stredných škôl obedovalo viacej detí?

"Tým, že analýza odhalila mnohé rezervy školského stravovania, priam si vynútila vznik koncepcie rozvoja zariadení školského stravovania. V nej sú načrtnuté zásadné kroky, ktoré majú smerovať k ozdraveniu výživy školákov a k zatraktívneniu stravovacieho systému v školách."

Súčasná podoba školského stravovania z neho vylučuje deti s diagnózami. Zmení sa to?

"Áno, školské stravovanie už nebude také uzatvorené, otvorí sa pre niektoré diagnózy s osobitným stravovacím režimom. Vytvoria sa legislatívne podmienky pre poskytovanie diétneho systému stravovania. Momentálne sa pracuje na receptúrach, ktoré budú vydané už v budúcom kalendárnom roku. Podmienky materiálno-technického aj personálneho charakteru musí ale upraviť smernica."

Na ktoré diéty pripravujete receptúry?

"Pre celiatikov, receptúry pre šetriacu diétu a pre diabetikov. Myslíme si, že tieto tri by mohli byť v podmienkach školských zariadení zvládnuteľné. Nevylučujeme, že ich rozšírime."

Bude môcť diétne variť každá školská kuchyňa?

"Bude to istým spôsobom prestíž školy, nastane medzi nimi súťaživosť, takže predpokladáme, že sa o to budú usilovať. Rodičia o takéto stravovanie majú záujem."

Fíni sú vzorom aj v školskom stravovaní

Najprepracovanejší systém školského stravovania majú Fíni. Od čias druhej svetovej vojny podávajú žiakom bezplatné obedy. Stravu podávajú formou švédskych stolov. Je na nich hlavné jedlo, prílohy, zeleninové šaláty, pečivo. Každý si môže nabrať podľa chuti. Na pitie je voda alebo mlieko.

O polievky nie je príliš veľký záujem, a preto sa nepodávajú každý deň. Školské stravovanie myslí aj na vegetariánov.

Na neznáme jedlá treba deti navnadiť

Stravovacie návyky školákov a predškolákov začali búrať v Prešove. V marci spustili pilotný projekt Stravovať sa zdravo. Deti sa v ňom po prvýkrát stretli na obede s jedlami z tofu, rôznych strukovín, so zeleninovými šalátmi, džúsom s vlákninou a podobne. Počas týždňa zdravej výživy si otestovali vzťah detí k zdravým jedlám. Dnes v ňom pokračujú. Skúšajú raňajky v škole.

PREŠOV. "Vzťah detí k zdravým jedlám nie je najlepší. Doma sa takto nevarí, z rodín majú k všetkým novým jedlám, ktoré nepoznajú, rezervovaný vzťah," hovorí Mária Semanová, vedúca školskej jedálne zo Základnej školy na Prostějovskej ulici, kde projekt spúšťali. Rodičia síce projekt podporili, horšie to ale bolo s deťmi, ktoré mali jedlá jesť.

Mária Semanová, ktorá v školskom stravovaní pôsobí už vyše tridsať rokov, si ale povedala, že sa nevzdá a bude to skúšať postupne. "Aj ja ako dieťa som bola veľmi zlý stravník, viem pochopiť ich nechuť na akúkoľvek zmenu," hovorí vedúca.

Podľa nej je nevyhnutné vychovať generáciu, ktorá sa bude stravovať zdravo. "Ak dosiahneme len desaťpercentný úspech, aj to bude dobre," povedala.

Hlavné kuchárky prešovských materských a základných škôl spolu s vedúcimi školských jedální sa zdravú stravu priúčali pripravovať pod odborným dohľadom spoločnosti Alfa-Bio. Tá im vypracovala receptúry, ale aj názorne ich priúčala, ako pripravovať jedlá zo sóje, syra tofu, zeleniny a podobne.

Chce to čas

Jedálny lístok v Základnej škole na Prostějovskej ulici síce spestrujú, ale pomaly, nejdú na deti zhurta a už vôbec ich nenútia do jedla. A vraj vôbec nie je pravda, žeby mali väčší odpad nedojedeného jedla ako v dni, keď sa varia bežné jedlá.

"Ak deti dopredu opatrne navnadíte a prekonáte ich odpor, okúsia aj novoty," hovorí Mária Semanová.

Tak napríklad prekonali nechuť k syru tofu, ktorý vôbec nepoznali. "Keď ho zbadali na jedálnom lístku, vykrivovali ústa a tvrdili, že teda toto jesť určite nebudú. Pripravili sme ho na čínsky spôsob s opekanými zemiakmi a dohodli sme sa, že aspoň ochutnajú. Išla som cez jedáleň a dvaja chlapci ma dobehli, vraj teta, bolo to dobré."

Potešila aj reakcia mamičky, ktorá vedúcej tlmočila názor jej postihnutého syna, ktorý školu navštevuje v rámci integrácie. Vraj ani netušil, že láska ku škole môže ísť cez žalúdok.

Napokon aj anketa po prvom týždni zdravej výživy nedopadla najhoršie. Iba 5,16 percenta žiakov sa vyjadrilo, že jedlá im vôbec nechutili.

Šalátom už prišli na chuť

Mária Semanová priznáva, že pri varení rada vymýšľa. Keď sa rozhodli v škole spestriť deťom stravu, začínali šalátmi. "Zo začiatku nad nimi ohŕňali nos, nebrali si ich, trvalo, kým si na ne zvykli. A dnes? Konzumujú ich vraj bez problémov.

Raňajky v škole

Aj v týchto dňoch v Prešove v projekte Stravovať sa zdravo pokračujú. Až do júna budú na všetkých prešovských materských a základných školách pokračovať v osvete zdravého stravovacieho štýlu. Podľa Michala Kaliňáka, hovorcu mesta Prešov, si uvedomujú, že na odstránenie nezdravých stravovacích návykov jedna akcia zďaleka nestačí. Na odborných prezentáciách zdravej výživy sa rodičia od akreditovaných lektorov dozvedia zloženie zdravého jedálneho lístka a podobne. Prvé rodičovské stretnutia sa už uskutočnili.

Na troch základných školách začali deťom podávať raňajky. Základná škola na Prostějovskej ulici bola v tomto smere lastovičkou.

Podľa Semanovej sa u rodičov stretli so záujmom, momentálne len v ich škole raňajkuje do tridsať detí.

Na jedálnych lístkoch najviac chýbajú ryby

Spojená škola Tilgnerova 14 Bratislava

Pondelok

Polievka z hlávkovej kapusty s mäsom, slivkové knedličky, ovocie, mlieko

Utorok

Zeleninová polievka, pečené kuracie stehná, ryža, kompót , malinovka

Streda

Karfiolová polievka so syrovou lievankou, štefanská sekaná pečienka, zemiaková kaša, šalát, čaj

Štvrtok

Mrkvová polievka, teľací perkelt, halušky, malinovka

Piatok

Polievka z miešaných strukovín, langoše so syrom a kečupom, čaj

Hodnotenie: Na Tilgnerovej chýbali zeleninové jedlá

Najmenej prepracovaný jedálny lístok mala Spojená škola na Tilgnerovej ulici, aj keď spĺňal požadované kritériá. Ako hlavný chod chýbali zeleninové jedlá.
Syrové karbonátky v smotanovej omáčke, ktoré ponúkali v piatok, sú pomerne ťažké jedlo.
Do polievok dávajú veľa syrov, skôr by ich mali obohacovať zeleninovými vňaťami.
Ryby nahradili rybacou polievkou.

Základná škola Hlboká, Bratislava

Pondelok

Šošovicová polievka s mäsom a zeleninou, makový závin, ovocie, mlieko 2 dl

Utorok

Zeleninová polievka s krupicovými knedličkami, mäsové guľky v paradajkovej omáčke, varené zemiaky s vňatkou, malibu rezy (1 ks), granko 2 dl

Streda

Pórová polievka s krúpkami, bravčové na frankfurtský spôsob, tarhoňa, miešaný šalát, instantný citrónový čaj 2 dl

Štvrtok

Jarná polievka so syrom, pečené kuracie stehná so syrom, zemiaková kaša, mrkvový šalát s ovocím, marhuľový džús 2 dl

Piatok

Hŕstková polievka so zeleninou, granatiersky pochod so slaninkou a strúhaným syrom, šalát z kyslej kapusty, ovocie, kivi džús 2 dl

Hodnotenie: V apríli varili najpestrejšie na Hlbokej

Najpestrejšiu stravu v hodnotiacom období ponúkali v Základnej škole na Hlbokej ulici. Prekvapili pestrou ponukou džúsov.
Jediné, čo sa im dalo vytknúť, bolo málo rýb.
Pri zapekaných bryndzových haluškách by si mohli odpustiť údenú slaninku.
Čevapčiči by okrem oblohy znieslo aj šalát.

Základná škola P. Krišku, Kremnica

Pondelok

Polievka z miešaných strukovín,chlieb, žemlovka s ovocím,čaj

Utorok

Zeleninová polievka s niťovkami, plnená paprika,zemiaky,džús

Streda

Sedliacka polievka, bravčový rezeň vo vajíčku,ryža,zeleninová obloha,ovocná šťava

Štvrtok

Rybacia polievka,chlieb, granatiersky pochod,uhorka,mlieko

Piatok

Rascová polievka s vajcom, segedínsky guláš,knedľa,ovocná šťava

Hodnotenie: V Kremnici dodržali zeleninové jedlá

Pri prílohách by mohli uhorky zameniť za šaláty, podobne pri kompótoch.
Aj tu rybu nahradili rybacou polievkou.

Sumár

V skladbe jedálnych lístkov boli medzi školami minimálne rozdiely. Všetky v podstate dodržali zásadu, že v týždni má byť jedno jedlo múčne, sladké, dve mäsové, jedno môže byť mleté. Jedno má byť zeleninové bezmäsité.
Jedálne lístky boli pestré, obsahovali základné druhy potravín, ktoré tvoria takzvaný spotrebný kôš.
Dodržali aj druhy mias.
V pondelok dodržali zásadu ľahšieho dňa.
Všade podávali nápoje a mlieko.

Pozitíva

Všetky tri školské jedálne ponúkali širokú paletu zeleninových polievok, striedajú ich, čím k nim deti priúčajú. To je veľmi dôležité.
Kompóty nahrádzali šalátmi.
Neponúkali rôzne müsli tyčinky a iné energeticky bohaté sladkosti.

Negatíva

Málo jedál z rýb.
Šalátov by mohlo byť na každej škole ešte viac.
Ak by sa dalo, zriadila by som v každej škole zeleninový pult, aby si deti na zeleninu privykli. Ale asi je to finančne náročné.
Deti by mali denne zjesť menej asi pol kila ovocia a zeleniny.

Suma sumárum

Vo všetkých školách by mohlo byť viacej ovocia, zeleniny a mlieka.

Ako vám chutil dnešný obed?

Zeleninová polievka, pečené kurča so zemiakovou kašou, kompót. Také bolo utorňajšie menu na Základnej škole v Lieskovci pri Zvolene. Stravu do školy privážajú z blízkej materskej školy a deti jedia v príjemnej, takmer domáckej jedálni s neobvyklým označením hladomorňa. Jedlo väčšine chutilo, aj keď by niektorí priznali, že takmer každý deň by si dali pizzu či palacinky.

Maťko Pospíšil, druhák:

Ja mám mäso veľmi rád, takže na kurča som sa tešil. Už som bol poriadne hladný, s touto porciou si rýchlo poradím. Ale najprv musím zvládnuť polievku. Tú by som niekedy aj vynechal.

Andrea Majerová, prváčka:

Chutia mi hlavne sladké jedlá, najviac palacinky. Ale aj toto jedlo vyzerá chutne, pečené kura má rád skoro každý.

Alexandra Slančíková, prváčka:

Ja by som jedla pizzu aj každý deň, ale to sa nedá. Nie je to zdravé, ale keď tu ju robia takú dobrú. No iba občas, lebo by sa nám mohla prejesť. Varia tu dobre, takže zjem skoro všetko.