RANGÚN, BRATISLAVA. Trojka najsilnejších krajín Európskej únie sa ostro postavila proti praktikám junty v Barme, ktorá neustále komplikuje rozvážanie humanitárnej pomoci v krajine.
Navrhli, aby sa proti krajine postihnutej vražedným cyklónom uplatnila zriedkavá možnosť „zodpovednosti ochraňovať“, ktorú charta OSN pozná od roku 2005. Tá sa okrem genocídy vzťahuje aj na prípady zločinov proti ľudskosti. Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia chcú dopravovať pomoc do Barmy bez súhlasu junty.
OSN: Vytvorme koridor
Desať dní po besnení cyklónu sa humanitárna pomoc dostala len k pätine ľudí, ktorí sú v bezprostrednom ohrození života. Vojenská junta síce dovolila v Rangúne pristávať zahraničným lietadlám s pomocou, nechce však do krajiny pustiť cudzích záchranárov.
V OSN však návrh „silnej trojky“ nemá potrebnú podporu. Nesúhlasia s ním ani humanitárne organizácie, podľa ktorých by konflikt s juntou situáciu skomplikoval. Vedenie OSN však vyzýva na vytvorenie vzdušného alebo námorného koridoru, ktorý by urýchlil dodávky pomoci.
Generálny tajomník OSN Pan Kimun vyjadril „obrovskú frustráciu“ z toho, čo nazval „neprijateľne pomalou reakciou“ barmskej vlády na dôsledky živelnej pohromy. „Žiadam vládu v Mjanmarsku (junta tak premenovala Barmu), aby myslela v prvom rade na životy vlastných ľudí,“ citovala britská BBC Pan Kimuna, ktorému sa ešte stále nepodarilo spojiť s barmským premiérom Than Šwem.
Do Barmy letí eurokomisár
Šéf humanitárnej sekcie OSN povedal, že 34 jeho pracovníkov dostane víza. „Stále je to však primálo na rozsah katastrofy,“ dodal pre BBC. Junta už udelila víza eurokomisárovi pre rozvojovú pomoc Louisovi Michelovi, ktorý by mal v Barme rokovať o zlepšení podmienok na dovoz pomoci.
Novinári v Barme páchajú zločin. Píšu
„Teraz nemôžem hovoriť. Myslím, že mi hrozí nebezpečenstvo,“ šepká do telefónu barmský reportér a rýchlo zavesí. Režim necháva odpočúvať telefóny, perzekvuje domácich novinárov a naháňa tých pár zahraničných, ktorým sa do Barmy podarilo prekĺznuť, píše agentúra AP.
„Táto vláda je veľmi paranoidná, xenofóbna a myslí si, že cyklón by mohol podkopať jej dôveryhodnosť,“ hovorí Aun Zo, editor exilového denníka Irawadi, vydávaného v Thajsku. Preto miestnych novinárov úrady prenasledujú.
Za článok, ktorý by mohol vyznieť negatívne pre režim, môžu skončiť vo väzení. A tak zatiaľ čo barmský reportér hovoril s redakciou novín v Bangkoku, v telefóne sa ozývalo dobre známe cvakanie, naznačujúce, že polícia linku odpočúva. Po údere cyklónu Nargis sa do krajiny dostalo len niekoľko zahraničných novinárov. Tajní policajti kontrolujú hotely v Rangúne, v ktorých sa títo reportéri ubytúvajú.
Na cestách medzi Rangúnom a deltou rieky Irawady, ktorú cyklón zasiahol najsilnejšie, policajti zastavujú autá a kontrolujú doklady. Reportér CNN Dan Rivers sa dostal na vidiek len vďaka tomu, že sa ukryl pod dekou v jednej dodávke. Dostal tip od informátora, že ho hľadajú. Po piatich dňoch ušiel do Thajska.
Miestni novinári vycestovať nemôžu, pretože na každú cestu potrebujú povolenie. „Všetci pracujú v utajení. Neodvážia sa povedať ľuďom, že sú reportéri. Riskujú veľa,“ dodáva Aun Zo.
(čtk/ap)
