BRATISLAVA. Európska komisia otvorila dvere euru na Slovensko aj napriek počiatočným pochybnostiam o miere inflácie a jej udržateľnosti. V konvergenčnej správe uviedla, že ročný priemer inflácie bol u nás o jeden percentuálny bod nižší, ako je eurokritérium.
V marci dosiahol 2,2 percenta. Komisia napriek tomu varovne dvihla prst: „Vláde posielame odkaz, aby pokračovala v konsolidácii verejných financií, aby obavy o udržateľnosť inflácie znovu nevznikli,” povedal eurokomisár pre menové a hospodárske otázky Joaquín Almunia.
Rast cenovej hladiny predpokladá aj Európska centrálna banka, ktorá bola k Slovensku podstatne kritickejšia. Upozornila najmä na to, že sa stratí pozitívny vplyv posilňovania sa koruny, zvýši sa tlak na rast miezd a rizikom sú aj ceny energií.
Zvýšia sa ceny potravín, tabaku aj energie
Priemerná inflácia v eurozóne by podľa komisie mala v tomto roku dosiahnuť 3,2 percenta. Na Slovensku by podľa odhadov Slovenskej sporiteľne mala byť na úrovni 3,7 percenta. Na podobných úrovniach by sa mala pohybovať aj v ďalšom roku.
Na infláciu budú v roku 2009 tlačiť najmä ceny potravín.
V spotrebnom koši majú váhu až 14,4 percenta. Dnes sa len ťažko odhaduje, ceny ktorých z nich porastú najviac.
Priestor na rast na svetových komoditných burzách majú stále ceny obilnín, kukurice, pšenice a sóje.
„Obzvlášť vtedy, keď bude v tomto roku horšie počasie a slabšia úroda,“ povedal komoditný analytik spoločnosti Fimex Michal Májek.
To, samozrejme, ovplyvní ceny základných pekárskych produktov. Rásť môžu aj ceny cukru. Ceny mäsa budú závisieť predovšetkým od situácie v regióne.
K vyššej inflácii v budúcom roku však pomôžu aj ceny alkoholických nápojov ako aj tabaku.
Najmä preto, že od januára sa opäť zvýši spotrebná daň z tabaku.
Medziročne sa ceny alkoholických nápojov a tabaku podľa odhadu UniCredit Bank zvýšia takmer o sedem percent.
Ceny dovážaných tovarov porastú rýchlejšie
Rásť by mali aj ceny služieb. Podobne to bolo po zavedení eura aj v Slovinsku, kde išli hore najmä ceny v reštauračných službách.
„Dá sa predpokladať, že v roku 2009 sa služby na inflácii neprejavia naplno, lebo v ich cenách bude ešte pretrvávať efekt zo súčasného výrazného posilnenia sa koruny,“ predpokladá hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Vplyv koruny na infláciu netreba podceňovať. Na pohyb kurzu podľa Tótha reaguje až tretina spotrebného koša.
Inflácia teda podľa neho môže prísť na Slovensko cez dovážané tovary, najmä zo strednej Európy. S týmito krajinami totiž máme až tridsať percent zahraničného obchodu.
„Ak sa stredoeurópske meny budú naďalej posilňovať voči euru, tamojší výrobcovia pri neutrálnej politike budú musieť zvýšiť cenu v eurách,“ predpokladá Tóth. Zvýšená kúpyschopnosť Čechov alebo Poliakov môže následne tlačiť aj na rast cien služieb v turistickom ruchu či hotelierstve na Slovensku.
Príspevok ku zvýšeniu inflácie z dôvodu zavedenia eura a zaokrúhľovania cien odhadol hlavný analytik UniCredit Bank Viliam Pätoprstý asi na pol percenta.
Prispejú aj eurofondy
Analytici nepredpokladajú, že by sa pod infláciu malo v ďalšom roku výraznejšie podpísať čerpanie eurofondov.
Schválené finančné zdroje sme nikdy doteraz nečerpali úplne. Navyše väčšina z nich ide do infraštruktúnych projektov, a nie do spotreby. „Pre infláciu budú eurofondy rizikom skôr v rokoch 2010 až 2012,“ odhaduje Tóth. No infláciu by sme mali aj bez toho, keby sme nebrali do úvahy vonkajšie vplyvy. Prirodzená miera inflácie sa dnes na Slovensku pohybuje okolo troch percent. Po vstupe do eurozóny sa podľa Tótha zvýši na 3,5 až 6 percent. V eurozóne je dnes okolo dvoch percent.
Euro bude najneskôr v Česku
Analytici odhadujú, že po prijatí eura na Slovensku sa zóna bude rozširovať najskôr o štyri roky.
PRAHA. Odporúčanie Európskej komisie na vstup Slovenska do eurozóny je pozitívnym signálom aj pre ostatných nových členov únie.
Podľa analytikov Erste bank sú v lepšej pozícii na prijatie eura stredoeurópske ekonomiky než pobaltské štáty.
Ako prvé by mohlo prijať euro Poľsko v roku 2012, pretože spĺňa takmer všetky maastrichtské kritériá. Za ním má nasledovať Maďarsko, od ktorého sa istý čas očakávalo, že prijme spomedzi nových členov únie euro ako prvé. Krajina má však problémy s rozpočtovým deficitom a rozsiahle reformy verejného sektora ohrozuje politická kríza. S eurom má preto rátať najskôr v roku 2014.
Poslednou krajinou stredoeurópskeho regiónu, ktorá bude platiť eurom, bude pravdepodobne Česko, ktorého politickí predstavitelia sa so zavedením eura neponáhľajú. Ideálnym dátumom by pre Čechov mal byť rok 2019. Bulharsko, kde inflácia v marci dosiahla 14,2 percenta, plánovalo prijať euro v roku 2012. Rumunsko o dva roky neskôr. Spomedzi štátov, ktoré do únie pristúpili v roku 2004, platia eurom od minulého roka Slovinci a od začiatku tohto roka obyvatelia Malty a Cypru.
(sita, reuters)
Euro sporiteľom nepomôže
Keď prijmeme euro, podmienky pre sporiteľov sa zhoršia.
Zánik slovenskej koruny a vstup do eurozóny vyvolá pokles úrokov a rast inflácie. To, samozrejme, pôsobí v neprospech sporiteľov.
„Budeme mať slovenskú infláciu, ale nemecké úrokové sadzby,“ hovorí hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Základná sadzba Národnej banky Slovenska je dnes 4,25 percenta. V eurozóne je na úrovni 4 percent a očakáva sa jej pokles na 3,5 percenta.
Úroky v eurozóne sa určujú vo Frankfurte, kde sídli Európska centrálna banka. Odzrkadľujú najmä úrokový vývoj krajín, ako sú Nemecko či Francúzsko.
Na naše podmienky sú však nižšie.
Z pohľadu sporiteľa by reálny úrok mohol poklesnúť o 1 až 1,5 percenta, odhadol hlavný analytik UniCredit Bank Viliam Pätoprstý.
(of)
Fico: Lepší konverzný kurz zníži infláciu
Premiér Robert Fico v nedeľňajšej diskusnej relácii Slovenskej televízie vyhlásil, že sa bude snažiť vyjednať, aby sa pri vstupe do eurozóny koruny vymenili za eurá pri čo najlepšom kurze.
V súčasnosti je úradný kurz stanovený na 35,4424 koruny za euro. Odchýliť sa od neho môže plus-mínus 15 percent. Pohyb koruny v tomto intervale pokladá Európska komisia za kurzovú stabilitu.
Premiér si želá, aby bol konečný kurz, pri ktorom zanikne slovenská mena, čo najbližšie k spodnej hranici. Pomôže to podľa neho čeliť inflačným tlakom, ktoré by sa mohli objaviť v roku 2009, keď Slovensko vstúpi do eurozóny. Spodná hranica je teda 30,12604 koruny za euro. „Jedna koruna nám znižuje infláciu o 0,5 až 0,6 percenta,“ povedal Fico. Analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo súhlasí, že silnejší kurz prispieva k nižšej inflácii.
Silnejší kurz je podľa neho výhodnejší pre ľudí s úsporami, slabší zasa pomôže exportnému priemyslu. Konečný výmenný kurz bude blízko aktuálnej trhovej hodnoty, myslí si spolu s ďalšími analytikmi. Koruna sa pritom už niekoľko mesiacov posilňuje. Posledný rekord padol uplynulý piatok, keď sa euro predávalo za 31,904 koruny.
(dak)
